K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

14

ospravedlniť samotným páchateľom a človekom vôbec. V slovenčine je výraz svätokrádež, ak sa ukradne

niečo z kostola a podobne.

Kalvín nepozná a neroztrieďuje pohnútky  ku akejkoľvek krádeži. Krádež totiž nemôže ospravedlniť ani

ľudský  zdanlivo  dobrý  úmysel. Krádež  sa  nesmie  stať  pomstou,  akýmsi  zadosťučinením.  Nemá  miesto

v srdci kresťana.

     Prosme  o Božiu  pomoc,  aby  príležitosť  z nás  nerobila  zlodeja. O pomoc  neupadať  do  pokušenia

kradnúť,  vziať  niečo  z majetku  spolubývajúcich,  spolupracovníkov,  susedov,  ale  aj pre  nás úplne

neznámych  ľudí.  Prosme  o zdržanlivosť,  o uspokojenie  sa  s tým,  čo  máme.  Kalvín,  sa  nám  môže  zdať

veľmi  prísny,  nereálny  pre  dnešok.  Pravda  je  však,  že  všeobecne  sme  otupení  hriechom.  Nepokradneš,

znamená báť sa Boha a milovať Boha, to je aj o ľudských vzťahoch !

J.G.

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

15

Ján Kalvín                         Učenie kresťanského náboženstva

                                                       Hlas Inštitúcie IX.

Výklad desiatich prikázaní ( Desatera )

Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!

     Reformátor Ján Kalvín, začína výklad už známym: ,, Lebo sa máme Boha báť a Ho milovať.“ V tom je

východisko  k pochopeniu  a dodržiavaniu  deviateho  prikázania.  Báť  sa  Boha,  znamená  tú  príslovečnú

bohabojnosť. Život podriadený Božej vôli. Poslušné vykonávanie Božích určujúcich slov.

     Boha máme milovať, to znamená úprimný citový vzťah k Bohu. Boha máme milovať bez podmienok,

bezvýhradne.  Neobstojí  povrchný  vzťah  k Bohu.  Formálne  milovanie,  Boh  je  totiž  Bohom  žiarlivým.

Prikazuje a vyžaduje, aby sme Ho milovali. Jemu preukazovali úctu, slávu. Milovať Boha máme viac ako

seba. Je to dôležité, preto Kalvín, na lásku k Bohu, spojenú s bohabojnosťou dáva dôraz. Je to ťažisko pre

kresťanský život.

Deviate prikázanie je nemenné, má pevný tvar. Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!

Inštitúcia:  „  nemáme  nikoho  utláčať  krivou  obžalobou,  nikomu  dobrú  povesť  utŕhať,  nemáme

prepožičiavať  ohováraniu  a uštipačným  vtipom  ani  jazyk,  ani  sluch,  ani  nikoho  podozrievať  z niečoho

prevráteného a ani tak o ňom zmýšľať.“

     Ak  prenášame  Kalvínove  slová  do  našej  súčasnosti  spoznávame  vlastné  nedostatky.  Z Kalvínovho

výkladu  sú  ozrejmené  zlé  korene  klebiet,  nemiestnej  zosmiešňujúcej  irónie.  Neopodstatnená

podozrievavosť, falošné obviňovanie a zlomyseľnosť, sú nekresťanské. Boha sa máme báť a Ho milovať!

Pri výklade deviateho prikázania Kalvín veľmi dobre vysvetľuje a radí o čo sa máme usilovať.

     „  Naopak,  ak  je  v nás  len  trochu  bázne  a lásky  k Bohu,  máme  o všetkých,  pokiaľ  je  to  možné,  čisto

zmýšľať a úctivo hovoriť ako tlmočníci ku všetkým rovnako spravodlivý, a ich slová a činy, pokiaľ je to

možné, máme si vykladať čo najlepšie.“

     Vyžaduje sa vzájomná dôvera bez obviňovania. Úctivá reč dnes  chýba na pracoviskách, na uliciach,

medzi nami. Myšlienky  čisté, o ktorých Kalvín pojednáva sú výsledkom bázne, milovania Boha. Koľko

vrstiev  nelásky  k Bohu  už  zanieslo  naše  myšlienky?  Preto  sa  nie  raz  stáva,  že  v ľuďoch  už  dopredu

vidíme podvodníkov, zlodejov, násilníkov. Tých, ktorí nás chcú dobehnúť, oklamať, pošpiniť. Ktorí chcú

poškodiť  našu  česť.  Znevážiť  výsledky  nášho  snaženia,  usilovnej  práce.  Teda  krivé  svedectvo  sa  môže

vyriecť slovne, ale aj vnútorným postojom. Mnoho krát zvíťazí pud sebazáchovy nad poznaním človeka

ako blížneho. Vlastná prizma, zhodnotenie, egocentrický pohľad na jedinca a národ.

     Kalvín  vždy  pri  výklade  prikázaní  pripomína  biblické  miesta,  ktoré  umocňujú  ľudskú  chápavosť.

K deviatemu prikázaniu uvádza biblické miesta: Mt 7, 1 – 5; Rim 13, 9; Rim 14, 10.  V evanjeliu Matúša

na uvedenom mieste je výrok Ježiša Krista o posudzovaní. Nemáme súdiť, aby sme neboli sami súdení.

Akým  súdom  by  sme  súdili,  taký  odsúdi  nás.  Akou  mierou  meriame  my,  taká  bude  nameraná  nám.

Bratovi  hneď  zbadáme  v oku  smietku,  ale  dlho  nevidíme  brvno  vo  vlastnom  oku.  Ježiš  Kristus  učí

nepokryteckému  životu.  Na  sebe  samých  dokážeme  veľa  prehliadnuť.  Veľa  sami  sebe  odpustíme.  Iný

meter už používame na blížnych. Akosi platí to podľa seba súdim teba. Posudzovanie je škodlivý a proti

kresťanský jav. Neprináleží nám posudzovať, ohodnocovať blížnych bez sebaskúmania.

Apoštol Pavol na uvedených miestach v Liste rímskym píše o dlhu, ktorým sme zadlžený voči blížnym.

Je to, aby ste sa milovali! Milovanie blížnych má význam napĺňania zákona. Je to poslanie a funkcia pre

každého  veriaceho.  Láska  nečiní  krivé  svedectvá.  Skutočná  láska  neškodí  klamstvami,  nevytvára  dlhy.

Pavol neodporúča súdiť brata, alebo bratom pohŕdať.

Je tu ohlásené finále, keď všetci raz budeme stáť pred Kristom, sudcom. Tu nebudú výnimky a okľuky.

Všetci!

     Kalvín,  výkladom  deviateho  prikázania  nalieha  na  nás,  vydávať  svedectvo  viery  v Boha.  Svedčiť

o láske,  prajnosti,  Božej  dobrote.  Pritom  nezabúdať  na  Božie  súdy,  na  zvrchovaný  nárok.  Na  Božiu

prísnosť.

,, Toto prikázanie zahŕňa tiež požiadavku, aby sme sa nezaoberali žiadnymi klamstvami, neobľubovali si

dvojzmyselné žarty a nespúšťali sa k žoviálnym a lenivým rečiam.“

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

16

Aj tu reformátor dáva do pozornosti biblické miesta: Ž 5, 10; Mt 12, 36; Ef 4, 29; Ef 5, 4.

     Všetko čo vyslovíme zvážme! Posúďme každé slovo cez hodnotový systém viery. Zaklamať môžeme

sebe,  blížnym,  ale  nikdy  nie  Bohu.  Vydávajme  priame,  pravdivé  svedectvo  v bázni  pred  Bohom.  Jeho

neutíchajúca  láska  nás  k tomu  posúva  a zmocňuje.  Ak  sme  v pokušení  vyriecť  krivé  svedectvo,  radšej

mlčme. Poddajme sa pod mocnú pôsobnosť Božiu.

J.G.

---