K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II
Yüklə 447,48 Kb. Pdf görüntüsü
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Ján Kalvín Učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie V.
© Gajdošoci Juraj - 2017 6 Podľa Kalvína nemôžeme ospravedlniť nedodržiavanie druhého prikázania obhajobou, že je to akási kniha pre nevedomých, analfabetov. Každé zobrazovanie modly je v skutočnosti veľké klamstvo. Márnivý a mámivý ošiaľ, prelud, fatamorgána skutočnej pravdy. Boh nás vo svojej dobrote vzdeláva. Je to predovšetkým v kázaní Božieho slova. Božie slovo je pre všetkých ľudí. Kristus je nám pravým Božím slovom. Náš reformátor je priamy, keď upozorňuje : ,, K čomu teda bolo potrebné stavať toľko krížov drevených, kamenných a tiež strieborných i zlatých, keby bolo často zdôrazňované to, že Kristus bol vydaný za naše prestúpenia, aby niesol na kríži naše zlorečenstvo a zmyl naše hriechy? Z toho jediného slova mohli sa viac naučiť než z tisíca krížov drevených alebo kamenných. Lebo na zlaté a strieborné kríže pripínajú lakomí ľudia myseľ a oči omnoho pevnejšie, než na ktorékoľvek Božie slovo“. Božiu zvrchovanosť, Božiu svätú slávu, nedokážeme a nesmieme prenášať na výtvory ľudských rúk! Za to je Božia pomsta až do tretieho i štvrtého pokolenia. Vyčítame z Kalvínovho dôrazu funkčnosť reformácie i dnes. Prezrime teda naše pochybnosti a posvieťme si na všetko svetlom viery v nášho Pána Ježiša Krista. On nás pozýva do utešenej služby, k skláňaniu sa pred živým Bohom! J.G.
© Gajdošoci Juraj - 2017 7
Hlas Inštitúcie V. Výklad desiatich prikázaní ( Desatera) Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! Náš reformátor vysvetľuje zmysel prikázania, máme Boha ctiť a milovať. Nesmieme Jeho meno nijakým spôsobom zneužívať. Prikázanie nám jasne určuje Boha oslavovať. Ján Kalvín nepozná v tomto kompromis, Boh je nadovšetko svätý! Jeho svätosť vyžaduje, aby sme ho nadovšetko velebili. Kalvín zdôrazňuje, že Boha máme oslavovať neustále, v každej situácii. Vtedy, keď sme na výslní úspechu. Vtedy, keď sme v hĺbke ťažkosti. My si nevyberáme a prijímame od Boha všetko čo nám nadelí. Reformátor oslavu, ktorou máme oslavovať Boha v Inštitúcii opisuje: ,, Celou dušou Ho hľadať a za všetko Jemu ďakovať čoho sa nám z Jeho ruky dostáva“. Zachovávanie tretieho prikázania si vyžaduje mnoho seba zapretia a veľkú dôveru v Boha. Hľadať vo všetkom Jeho svätú prítomnosť, Jeho zásah a svätú vôľu. Tu poznáva každý hriešnik, že musí byť ostražitý, opatrný. Strážiť si jazyk, ktorý je síce malý úd, ale môže mnoho zla vypovedať. Boha smieme oslavovať, to je naša výsada, určenie človeka. Reformátorove vysvetlenie prikázania nám zároveň pripomína pamätať na Božiu prítomnosť. Tá je bez premeny v každom čase. Božia prítomnosť je stále výrazná a vierou poznateľná. Nikdy nepominie Božia moc a nevyčerpá sa jeho sila. Kalvín je striktný, oslavovať, oslavovať! Nepozná situáciu, v ktorej by nepanovala Božia tvorivá moc. Božia sláva je nemenná napriek ľudskému posudzovaniu. Preto akékoľvek rúhanie je neprípustné, nevhodné. Božie meno nijako nesmieme zneužívať, napríklad v našom hneve ako nadávku. Božie meno nesmieme zneužívať na bezbožné konanie. Božie meno oslavujeme na bohoslužbách, v modlitbách a zbožných piesňach. Kalvín trpel, znášal príkoria, bol prenasledovaný. Zosmiešňovali ho a urážali. Napriek tomu sa nerúha a snaží sa ostať v poslušnosti. On na všetko toto odpovedá Inštitúciou, Učením kresťanského náboženstva. Pridŕža sa toho, že máme o Bohu hovoriť vždy úctivo a slušne. Boh je všemohúci a nadovšetko vyvýšený. Jeho meno smieme vyslovovať len v tých prípadoch, ktoré nám zadáva Božie slovo. Nevyslovovať Božie meno inak, než On sám chce. Neznečisťovať Božie meno, to je Boží príkaz! Inštitúcia udáva v tejto súvislosti biblické miesta: 3 M 20,7 ; 5 M 18,19. Prísne napomína, aby Božie meno nebolo nástrojom vyvolávania mŕtvych, čarodejníctva, hrozného preklínania, vyháňania diabla a iných bezbožných povier. Kalvín pripomína svedectvo prísahy, keď vykladá tretie prikázanie. Tu pripomína čestnosť pri prísahe. Božie meno nesmie byť vyslovené pri žiadnom podvode. ,,Večná pravda nemôže byť zneuctená horšie, než ak je volaná za svedka lži; konečne nesmieme nikdy ani pravdivo prisahať, len keď to nevyhnutne žiada Božia sláva alebo potreba bratov. Lebo s touto výnimkou je nám zakázaný ktorýkoľvek druh prísahy.“ Reformátor človeka varuje, aby nikdy neprisahal z vlastných pohnútok. Nesmie sa Božie meno zneužívať v prísahe k súkromným účelom, ktoré nemajú nič do činenia s oslavovaním Boha. V Inštitúcii sú pripomenuté slová Krista, ktorý hovorí, aby naša reč bola áno, áno, nie, nie ( Mt 5, 37 ). V bežnej, obyčajnej konverzácii, v rozhovoroch, v túžbe po pomste, v ľudských záväzkoch nesmieme zneužívať prísahu, Božie meno. Ak to vyžaduje úradná moc, prísaha je platná. Boh odovzdal úradu moc požadovať prísahu v prípade potreby pravdivého svedectva. Tu sú uvedené v Inštitúcii biblické miesta: ,, 2 M 22,7 ; Žid 6, 16“ . Apoštol Pavol prisahal verejne, aby obraňoval dôstojnosť evanjelia ( Rim 1, 9 ; 9,1). Tu vysvetľuje Inštitúcia, že apoštolovia vo svojej činnosti slúžia verejne, nie sú súkromnými, ale verejnými služobníkmi Božími. Preto môžu prísahou dotvrdiť skutočnosť ohlasovaného evanjelia. Takto prisahať môžu pozemský vladári, národy na meno svojho panovníka pri potvrdzovaní zmlúv. To sú prísahy k verejnému účelu. Yüklə 447,48 Kb. Dostları ilə paylaş:
|