K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

12

J.G.

Ján Kalvín                         Učenie kresťanského náboženstva

                                                       Hlas Inštitúcie VII.

Výklad desiatich prikázaní ( Desatera )

Nescudzoložíš !

     Reformátor  Ján  Kalvín  jednostaj  upozorňuje,  že  Boha  sa  máme  báť,  Boha  máme    milovať.  Veľmi

presné slová, k pochopeniu významu siedmeho prikázania. Kalvín píše v Inštitúcii o celom živote, v ňom

je priestor preukázať lásku k Bohu. K Božím príkazom pre zbožný a usporiadaný  život. Celý náš časný

život sa má vyznačovať poslušnosťou, skúmaním sa.

     V našom  jednaní  nesmie  chýbať  cudnosť  a zdržanlivosť,  radí  reformátor.  Tieto  vlastnosti  sú

kresťanské, majú byť tiež modlitebným obsahom. Od kresťana sa čaká dobrý príklad, Boh sám vyžaduje

poriadok, vernosť. Tu sa nám nemožno priečiť, ani sa stavať proti Bohu, veď On je darca a mocný tvorca.

Pred Neho prinášame v ľútosti aj zlyhania a poklesky. Pred Bohom nie je nič ukryté !

     Kalvín pri výklade siedmeho prikázania uvádza biblické miesta: Mt 5, 27 – 32; Ef 5, 22 – 33;  1 Kor 6,

15 – 20; Mt 19, 12; 1 Kor 7, 1 – 17.

Podľa  neho  je  to  liek  proti  telesnej  nečistote.  Božie  slovo  je  vôbec  veľmi  účinný liek,  keď  sme

v pochybnostiach. Keď na nás nalieha prostredie, v ktorom sa nachádzame. Neprijímať liek, Božie slovo,

je  bojom  proti  Bohu  !  Svojvoľníci  márne  očakávajú  Božiu  pomoc.  Božia  pomoc  je  prítomná  len  tým,

ktorí chodia po jeho cestách, približuje Žalm 91, 11.

Ani tajne sa nemôžeme vzdialiť proti Božej vôli, Boha nesmieme pokúšať, 5 M 6, 16; Mt 4, 7.

Inštitúcia:  ,,  Pokúšať  Boha  znamená  vzpierať  sa  proti  prirodzenosti,  ktorá  nám  bola  udelená  od  neho

a pohŕdať jeho prítomnými darmi“.

     Boh sám ustanovil manželstvo, prehlásil ho za počestné. Manželstvo je od Boha, preto platí:  Mk 10, 2

– 9 ,, Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“

Kalvín, vo výklade siedmeho prikázania tvrdí zaujímavú vec, že ľudia sa opovažujú i manželstvo nazývať

poškvrnením. Tu akoby poukazoval na dnešný život bez papierov. Moderní mladí ľudia zvyknú povedať,

že na spoločný život predsa nepotrebujú papier, potvrdenie. Ako často sa my ľudia mýlime!

     O manželstve hovorí Inštitúcia : ,, Kristus náš Pán ho posvätil svojou prítomnosťou a uznal za hodné,

aby ho vyznamenal svojim prvým zázrakom ( 1. M 2, 24; Žid 13, 4; Jn 2, 1 – 11 )“.

Pán  Ježiš  Kristus  na  svadbe  v Káne  Galilejskej  premenil  vodu  na  víno.  Ďalej  vieme,  že  On  je  nebeský

ženích a cirkev je nevesta.

     Okolo  nás  je  mnoho  rozvodov.  Rozvod  manželstva  sa  dnes  považuje  za  riešenie  nedorozumení

a rôznych kríz medzi manželmi. Nad rozvodom sa dnes už málo kto hlbšie pozastaví. Pravdou je i to, že

Kalvín  vo  výklade  siedmeho  prikázania nerozoberá  rozvodovú  otázku.  Traduje  sa,  keď  bol  v Ženeve,

nebol tam ani jeden rozvod.

     Spomína  však  celibát,  podľa  neho  celibát  nie  je  niečo  chvályhodné.  Akýsi  život  na  spôsob  anjelov.

Podľa jeho slov sa človek vôbec nesmie porovnávať s anjelmi. Je to nemiestna trúfalosť.

     Inštitúcia  pripomína  manželom,  aby  neupadali  do  omylu.  Nie  je  všetko  dovolené  !  V manželskom

spolužití  sa  vyžaduje  umiernenosť,  striezlivosť.  Inštitúcia  je  priama  výpoveď  reformátora,  tiež  doby

v ktorej vznikala. Je zrejme, že Božie prikázanie je stále moderné. Kalvín volá k spoločnému zanieteniu

manželov.  Majú  dbať,  aby  nepripustili  nič,  čo  manželstvo  zneucťuje  a vnáša  do  manželstva  neslušnosť.

Úloha manželstva je nezameniteľná! Nič ho nemôže nahradiť, je jedinečné. Je Božím zriadením.

     Príkladom je nám neskonalá Božia vernosť  v každom prípade a za každých okolností. Boh je verný,

Božia  reč  je  verná.  Ježiš  Kristus  prišiel  spasiť  svet.  Raz  k nemu  priviedli  ženu,  ktorú  pristihli  pri

cudzoložstve. Podľa Mojžišovho zákona si zasluhovala smrť, ukameňovanie. Pýtajú sa Ježiša, učiteľ, čo

povieš ty?  Ježiš odpovedá žene, ani ja ťa neodsudzujem, choď a nehreš viac.

     V masmédiách sa nám ukazujú úspešní ľudia, striedajú životných partnerov. Ich život však nesmie byť

lákavý pre kresťanov. Skôr naopak. Kalvín, nezľahčuje manželstvo. Prikladá mu dôležitú úlohu. Manželia

musia  pamätať,  že  boli  oddaní  v Pánovi. Boh  nám  prikazuje  lásku,  slušnosť,  nesenie  vzájomných

bremien. Prosme o jeho pomoc, aby sme napĺňali večné príkazy.

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

13

J.G.

Ján Kalvín

                Učenie kresťanského náboženstva

                                                          Hlas Inštitúcie VIII.

Výklad desiatich prikázaní ( Desatera

 )

Nepokradneš !

Reformátor  Ján  Kalvín  vykladá prikázanie  nepokradneš  v pravde  Božieho  slova.  Sústreďuje  našu

pozornosť na Božiu vôľu, v ktorej musíme prijať a chápať ôsme prikázanie. Aj ôsme prikázanie má svoj

zmysel, účinok. Kradnúť zakazuje Boh !

     Inštitúcia píše : ,, To má tento zmysel: Lebo sa máme Boha báť a ho milovať, nemáme nikomu to, čo

je jeho uchvacovať ľsťou ani ho olupovať násilím.“

Nepokradneš,  tu  sa  teda  vyžaduje  bdelosť,  aby  sme  neupadli  do  prílišnej  márnivosti.  Do    nezdravej

ziskuchtivosti,  do  túžby  po  tom  čo  nám  nepatrí. Už  dávna  ľudová  múdrosť  podpisuje,  že  s kradnutého

osoh  nebýva.  Krádež  je  porušením  Božieho  príkazu.  Krádež  môže  mať  rôznu  podobu,  ľstivú  alebo  až

násilnú. Žiaľ, dozvedáme sa o násilnostiach pre maličkosti. Niekde sa lúpi, kradne plánovane. Niekde pod

vplyvom omamných látok.

Reformátor Kalvín, prehovoril Inštitúciou aj do dnešných súvislostí. Je zásadne proti podvodom. Nesmú

byť  podvádzaní  tí,  ktorí  sa  nevyznajú  v obchodoch,  nepoznajú  všetky  obchodné  podmienky.  Nesmú  sa

pre  zisk  podvádzať  ľudia,  ktorí  sa  nevyznajú  v obchodných  zmluvách.  Tie  sú  často  zložité,  najme  pre

starších ľudí komplikované.

     Kalvín poznáva podvod, lúpež, keď sa niečo príliš draho predáva. Alebo aj naopak, keď sa príliš lacno

nakúpi.  Nie  je  spravodlivé  príliš  lacno  kupovať  od  tých,  ktorí  nepoznajú  cenu  tovaru.  Je  teda  striktne

vylúčený podvod, nespravodlivá zámienka, klamná dohoda. Kradnúť sa nesmieme ani odvážiť, máme sa

báť  Boha. Boha  milovať,  potom  sa  zdržiavame  od  krádeže.  Nebude  nás  lákať  nespravodlivý  zisk,

obohacovanie na cudzí úkor.

     Inštitúcia odmieta každý podvod vo vlastný prospech. Cudzí majetok musí byť pre nás nedotknuteľný.

Nesmieme bažiť po cudzom, kradnúť zahalení tmou. Pred Bohom je všetko naše konanie zjavné, ako vo

dne. Tak aj Božie slovo nás učí, aby sme chodili ako vo dne. Pred Bohom dokonalý zločin neexistuje!

     ,, Naopak, ak je v nás len trochu bázne a lásky k Bohu, máme všetkým úsilím smerovať k tomu, aby

sme priateľom rovnako ako nepriateľom, pokiaľ sa to dá, pomáhali radou i pomocou, aby sme uchovali

svoj majetok a skôr máme ustúpiť zo svojho než brať z cudzieho.“

     Kalvínovo  vyloženie  ôsmeho  prikázania  je  jasné. Ambiciózne,  cieľavedomé,  žiť  v úplnej  dôvere

v Boha. Starať sa, skladať majetok, ktorý zlodej neodnesie. Lebo je uložený v nebesiach. Ako často a ako

mnoho  pochybujeme!  Mnohý  žijú  štýlom  urvi  čo  môžeš. Zlodejstvo  je  fenomén,  istým  spôsobom  ho

spoločnosť  toleruje  a obdivuje.  Majetok  vytvára  rozdiely  medzi  ľuďmi.  Závisť  ženie  k neuváženým

činom  a podnecuje  kradnúť.  Lúpežníci  sú nielen v rozprávkach často znázornení  ako  hrdinovia. Sú  aj

ospravedlnenia,  veď  beriem  len  čo  mi  patrí. O šikovných  zlodejoch  sú  smiešne  vtipy,  legendy  o ich

chytrosti a predvídavosti. Typu veľká vlaková lúpež. Poznáme aj známe, zlodej kričí chyťte zlodeja.

     Reformátor pri výklade nepokradneš, nezabúda ani na okradnutých. Nesmieme sa im posmievať, ani

ich ohovárať, nijako ponižovať. Ak sú v tiesni, potrebujú našu pomoc.

,,  Máme  zdieľať  ich  starosti  a máme  mierniť  ich  nedostatok  z našej  hojnosti.“    Kalvín  je  presvedčený

o tom,  že  solidarita, sociálnosť  je  v bázni  pred  Bohom.  Pri  výklade  ôsmeho  prikázania  uvádza  biblické

miesta: Iz 58,7 ; Rim 12,13 ; 2.Kor 8, 14 ; Ef 4, 28.

     Kradne sa za bieleho dňa, pod rúškom noci. Kradnúť sa opovažujú už deti, dospelí ich na to nabádajú.

Kradnú  sa  domy,  veci,  ľudia  i nápady.  Krádež  je  akoby  bežná  súčasť  riešenia.  V zmysle  iný  majú,

musíme mať tiež. Keď si nemôžeme zarobiť, ukradneme.

Možno mnohí poznajú úslovie: ,, Kto nekradne, okráda rodinu.“  Nedajme sa však mýliť svetom, krádež

je a bude hriech! Kto kradne len dáva najavo, že sa nebojí Boha a nemiluje ho.

Kalvín vykladá všetky prikázania na základe Biblie. Preto zisťujeme, že pri výklade ôsmeho prikázania

nedáva  krádež  do  kategórii.  Nerozlišuje  malé  a veľké  krádeže.  Nedelí  krádeže  na  banálne,  drobné,

bezvýznamné  a závažné.  Ak  niekto  ukradne  cent,  iný  napríklad  milión,  je  to  krádež.  Ani  jedna  sa  nedá

---