© Gajdošoci Juraj - 2017
8
Inštitúcia : ,, Hlavná vec teda je, aby sme pamätali, že prísaha je dovolená nie pre ľubovôľu alebo
potešenie, ale len v prípade nevyhnutnosti.“
V prísahe Boh je svedkom pravdy, On sám je jedinou večnou pravdou. K Jeho cti a sláve aj my
dosvedčujeme pravdivosť Pravdy. Kalvín udáva k Božiemu svedectvu pravdy nasledovné biblické
miesta: 5 M 6,13 ; 5 M 10,12 ; Iz 54,23; Iz 48,17.
Božie meno je nadovšetko slávne, pravdivé, dôstojné, sväté. Preto prikázanie napomína, že neminie
trest toho, kto Jeho meno zneužije. Musíme si dávať pozor na slová, aby nás neopanovalo zlo. Potláčať
pomstychtivosť a poverčivosť. Nikdy nevyrieknuť Božie meno s hnevom v srdci! Nezaprisahávať sa,
nepoužívať klamnú a zavádzajúcu zámienku. Nepreklínať a nezariekať, nezaoberať sa spiritualizmom !
Božie meno samo osebe má význam moci, slávy, pravdy. Pozorne strážme svoje myšlienky a slová.
Ak prisaháme, majme na pamäti pravdu. Obsažnosť a vážnosť prísahy. V modlitbách prosme o jej
splnenie, ktoré v najväčšej miere záleží na Bohu!
Jemu sláva a česť, naveky vekou! Amen.
J.G.
Reformácia nás
V jesennom čase si každoročne 31. októbra pripomíname reformačné dianie. Reformátor Martin
Luther, vystúpil proti predávaniu odpustkov. Za ním vystúpili ďalší smelí jednotlivci, ktorí obnovovali
učenie, mravnosť a zriadenie kresťanskej cirkvi.
Martin Luther, 31. októbra 1517 pribil na dvere hradného chrámu vo Wittenbergu 95 téz. Bol to smelý
protest proti zavádzajúcim praktikám v cirkvi. Jeho počin významne narušil veľkú pripravovanú slávnosť.
Na slávnosti v chráme Všetkých svätých v nemeckom Wittenbergu bolo pripravených k obdivu a k ,,
zbožnej úcte“ až 5005 relikvií. Boli to rôzne pozostatky svätcov. S tým súviselo predávanie odpustkov.
Napríklad, kto zavraždil, vykúpil sa za osem dukátov. Vykúpenie z krivej prísahy stálo deväť dukátov.
Predávanie odpustkov Luthera pohoršilo, pokladal to za svätokupectvo. Rozhorlil sa, ako kedysi apoštol
Pavol v Aténach, keď Aténčanom zvestoval Boha, ktorého nepoznali. Na Areopágu mali oltár pre
neznámeho Boha ( Sk 17 ). Apoštol im objasnil, že Boh sa plne oznámil v Ježišovi Kristovi. V Božom
Synovi, ktorý bol vzkriesený, oznámené úplne všetko čo potrebujeme k spaseniu.
Luther, začal vo Wittenbergu proces obnovy, náboženskej, mravnej, spoločenskej, cirkevnej. Cirkev
naberala svetských spôsobov, menila kurz v ceste priamo za Kristom Cirkev v každej dobe má žiť podľa
Kristovho evanjelia. Reformátor v prvej téze píše: ,, Keď náš Pán a Majster Ježiš Kristus povedal:
Pokánie čiňte, chcel, aby celý život jeho veriacich bol ustavičným pokánim“.
Kresťanský život má byť ustavičným pokáním, uznaním hriešnosti. Vyznávať Pána Ježiša v aj
navonok. Život viery je odpúšťanie viny vinníkom, snaženie zanechať doteraz spáchané hriechy. Ovocie
živej viery je nezištná láska, obetavosť a trpezlivosť. Pripravenosť pomáhať núdznym. Martin Luther nás
i dnes pozýva k zamysleniu sa nad odpustkami. Stále vysvetľuje, že odpustenie našich hriechov je
v zásluhách Krista.
Ján Kalvín, reformátor v Ženeve, zavádzal prísny mravný poriadok. Od svojich 27 rokov sa vydáva na
strasti plnú cestu. Zostavuje Sústavu kresťanského náboženstva, Inštitúciu. Je to dielo, ktoré prekročilo
možnosti svojej doby. Kalvín myslí pozitívne, volá k podriadeniu sa Božiemu slovu. A to doma, v práci,
v úrade, v kostole.
V knihe Dobrodružství reformace, autor o Jánovi Kalvínovi píše o stálom prekvapení nad úplne
jedinečným a celkom zvláštnym charakterom ženevskej reformácie. Tá bola a zostáva naďalej jedným zo
silných období v živote cirkvi. Cirkvi, ktorá je zhromaždená mocou Ducha svätého. Dlhodobo ponúkala
cirkev istotu v okázalej vznešenosti, v mníšskom stave, v zaručených odpustkoch a úkonoch pre
odpustenie. Kalvínova reformácia prevracia a prehodnocuje zaužívané náboženské spôsoby kresťanského
života. Prináša nový pohľad na cirkevnú organizáciu, na predstavených cirkvi. Samozrejme, že Kalvín
nevynecháva každodenný život veriacich ľudí. Reformácia podľa neho je model života pre jednotlivcov
a pre spoločenstvá. Vychováva k domácej pobožnosti. Človek žije a pracuje pod Božím dohľadom.
Pretrvávajúci dôraz sa položil na osobné čítanie Biblie. Biblické poradenstvo je vysoko žiadúce každému.
© Gajdošoci Juraj - 2017
9
Tu reformácia zásluhou Jána Kalvína vytvára svoju tvár. Ukazuje cestu, získava si priaznivcov mimo
Ženevy.
Kalvín sa tiež stretával s nepochopením a odmietaním. Mal nepriateľov, ktorých prevýšili dobrí
priatelia. Bol trpezlivý aj vo vyhnanstve, pre reformáciu sa dokázal, keď to bolo potrebné, rozhorliť.
V Ženeve bolo proti nemu na tritisíc vzbúr. Bol presvedčený humanista, ktorý išiel ďalej za hranice
humanizmu. I dnes volá k prameňu života, k Božiemu slovu. Znovu objavovať veľkú autoritu večného
živého Boha. Upozorňuje na to, aby sme si konali povinnosti zodpovedne a čestne. Bol náročný na seba
a na iných. Odovzdával i vyžadoval. Pravú reformáciu videl v dodržiavaní biblických zásad. Úcta pred
Bohom podľa neho musí byť veľká, Božia česť sa nesmie urážať.
O Jánovi Kalvínovi bolo napísaných množstvo kníh, štúdii. Iste, že ešte sa bude o reformácii a prínose
Kalvína ďalej pojednávať, písať. Nie náhodou, ale preto, že i dnes je jeho posolstvo aktuálne.
Reformovaná kresťanská cirkev žije reformáciou, milosť Božia nám darovala vieru, Bibliu. Je na nás, aby
sme prijímali pozvanie a pracovali vo vinici. Niekto od úsvitu, niekto sa pridáva v priebehu dňa. Platba je
jeden denár, ako hovorí podobenstvo ( Mt 20, 1 – 16). Spravodlivá a milostivá. Všetci máme pozvanie
a poslanie. Reformujme sa na oddaných pracovníkov, pracujme na sebe. Pracujme pre bratov a sestry.
Oslavujme Boha!
JG.