K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

33

Ján Kalvín                        Učenie kresťanského náboženstva

                                                      Hlas Inštitúcie  XVIII.

Verím v Ducha Svätého.

     Kalvínov  výklad  vierovyznania  je  priame  a biblické  vysvetlenie  viery. Reformátor  je  vieroučný

a zásadné  praktický.  Z jeho  výkladu  sa  nám  mnohé  pravdy viery objasňujú  a sprítomňujú  pre  našu

súčasnosť. Vo svete je množstvo pochybností o Bohu, o Jeho trojjedinosti. Pokušiteľ chce nami otriasť,

zbaviť nás našej kresťanskej identity. Sú ľudia, ktorí hrdo povedia, ja neverím. Nie raz sú považovaní za

intelektuálov a spoločenský vzor. Sebavedomý človek prehlási, že verí v seba, verí v svet. Hlboko sa mýli

každý, kto spochybňuje živého Trojjediného Boha!

    Kalvín reagoval na poblúdenia veriacich vo svojej dobe, ale spoznávame v jeho slovách i dnešný stav.

V Inštitúcii písomne  deklaruje  pravdu  a čistotu  kresťanského  reformovaného  vierovyznania.  Potvrdzuje,

že  je  to  tak,  ako  šírili  a  vyznávali  vieru  apoštolovia.  Veriť  znamená  zložiť  všetko  svoje  na  toho,  kto  je

mocnejší. Veriť ďalej značí uznanie vlastných obmedzení a slabostí. Vo viere dávame všetko svoje Bohu.

Každú ťarchu, každodennú starosť. A to je dôležité, že sa môžeme z niekým skutočne deliť o všetko.

Reformátor o viere v Ducha Svätého píše: „ V tejto časti vyznávame svoju vieru, že Duch Svätý je pravý

Boh  spolu  s Otcom  i Synom,  že  je  treťou  osobou  najsvätejšej  Trojice,  že  je  rovnakej  podstaty  a od

večnosti  s Otcom  i Synom,  a že  je  všemohúci  a Stvoriteľ  všetkého.  Lebo  ako  už  bolo  povedané,  sú  tri

rozlíšené osoby, ale jedna bytnosť.“

Našim rozumom nepochopíme veľkosť Božiu a nesmiernu nádheru Boha. Je to rozmer nad všetky ľudské

zmysly. Toto  tajomstvo  je  nám  predložené  k uctievaniu.  Napriek  tomu,  že  chceme  mnohé  odhaliť

a odtajniť  aj  to  čo  je  Božie,  stojíme  na  tom  čo  je  neuveriteľné.  Kalvín  nám  píše:  „  Preto  ako  sa

spoliehame celou dôverou na Boha Otca a jediného jeho Syna, tak tiež sa spoľahnime na Ducha! Veď je

to jeden náš Boh s Otcom i Synom.“

Nesmieme našu vieru trieštiť, ale pokorne prijímať veľké Božie tajomstvo. Kalvín ešte dodáva, že Kristus

je cestou k Otcovi, Duch Svätý je našim sprievodcom po tej ceste k Otcovi. Tu pochopme ten veľký Boží

záujem o nás. Po ceste života neputujeme sami a bezcieľne, ale k určenému cieľu a s pomocou Božou. Tá

cesta teda niečo znamená, Boh nás chce zachrániť. Preto nás vedie, naviguje, usmerňuje, zavracia, stráži.

Duch Svätý je vodca a sprievodca, plnohodnotný v moci a tajomný v bytí.

„ Nemáme žiadnej milosti od Boha len skrze Ducha Svätého, pretože milosť je vlastne moc i dielo Ducha

Svätého,  v nej  Boh  Otec  v Synovi  pôsobí  všetko  dobro,  kdekoľvek  je,  v nej  pôsobí,  udržiava  všetko,

a v nej nás ospravedlňuje, posväcuje, očisťuje, volá a ťahá k sebe, aby sme dosiahli spasenie.“

Toto reformátor podpisuje biblickými miestami: Rim 8, 30; Ef 2, 18; 1 Kor 12, 7.  Moc Ducha Svätého je

pre  nás  veľkým  obohatením,  pozdvihnutím.  Je  účelná  pre  naše  spasenie.  Je  to  moc  neviditeľná  a všade

pôsobiaca. Nedá sa kúpiť alebo  násilne či ľsťou získať. My vyznávame vieru, aby sme sústavne prijímali

od  Boha,  v ktorého  veríme.  Čerpáme  z vyznaného,  posilňujeme  sa  skutočnosťou  Boha.  Slovo,  ktoré

počúvame a poznávame musí vchádzať do nášho života. To Slovo v nás pracuje, mení a osvetľuje každú

jednu temnosť.  Bez  viery    život  nemá  nijaký  význam!  Stráca sa osvetlenie.  Naša  reč,  slovník,  ktorý

používame sa vierou má niesť.

„ A tak Duch Svätý, pokiaľ na tento spôsob v nás prebýva, osvecuje nás svojim svetlom, aby sme sa učili

jasnejšie poznávať, aké nesmierne bohatstvo božskej dobroty máme v Kristovi ( 1 Kor 2, 10; 2 Kor 13,4).

Naše  srdce  zapaľuje  ohňom  lásky  ako  k Bohu,  tak  k blížnemu  a deň  odo  dňa  viac  a viac  roztavuje

a spaľuje  neresť  našej  žiadostivosti  (  Rim  8,13);  takže  ak  sú  pri  nás  nejaké  dobré  skutky  ,  je  to  ovocie

a pôsobenie Jeho milosti.“

Kalvín  tiež  zdôrazňuje,  že  tu  nehrajú  úlohu  nijaké  naše  zásluhy.  Nemôžeme  sa obklopiť  zásluhami

a hodnosťami, vyznamenaniami. Naopak, stále platí pokora. Úprimné priznanie hlbokej chudoby hriechu.

V biede  rozpoznávame  najviac  božskú  štedrosť.  Duch  Svätý  je  spolu  s Otcom  a Synom  našim  živým,

jediným  Bohom.  V tom  sa  musíme  uisťovať,  upevňovať. Božia  milostivá  štedrosť  pre  nás  znamená

zodpovednosť. Naše svetlo má svietiť pred ľuďmi, aby videli od nás dobré skutky. Aj my sme misionári

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

34

Božej  lásky.  Môžeme  iných  podnecovať  vlastným  zanietením.  Osvetľovať,  aby  ďalší  a ďalší  oslavovali

nebeského  Otca. Naša  zodpovednosť  ďalej  platí  k  iným.  Môžeme  sa  stávať  pre  ostatných  výzvou.  V

svetle  viery  má  veľký  význam  zapieranie  vlastného  ja,  darovanie  seba  a veľkorysosť.  Napĺňanie

kresťanského povolania je často náročné. Zdraví nerozumejú chorým, bohatí chudobným, mladí starým,

sýti  hladným.  Je  rozšírená  nedôvera,  nevšímať  si  okolie,  starať  sa  len  o seba. Duch  Svätý  zázračne

účinkuje  v našich  srdciach. Je  to  Božia  milosť  pre  nás  zdarma,  my  si  ju  nezaslúžime  a vôbec  ju

nedokážeme splatiť. Kalvín vysvetľuje udelenie tejto milosti, ktoré je Božím zvrchovaným rozhodnutím.

„ Dostáva sa rovnakou mierou všetkým verným, musí táto viera byť vierou všetkých.“

     Verím  v Ducha  Svätého, tieto  slová  sú  pravým  a neomylným  vyznaním  viery  v živého  Boha.

Nezabúdajme na  vierovyznanie,  na  modlitby,  na  zbožné  rozmýšľanie  o Bohu  Duchu  Svätom.  V  Božej

Trojici je najdokonalejšia jednota, je pre nás príťažlivá. Rozhodujme sa úprimne a bezodkladne už stále

len túžbou po Bohu Duchu Svätom.

J.G.

---