K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

23

Ján Kalvín

                     Učenie kresťanského náboženstva

                                                       Hlas Inštitúcie XIII.

Výklad desiatich prikázaní ( Desatera )

     Zákon  Boží  pre  nás  mnoho  znamená. Boh  ním  položil  na  nás  svoju  pečať.  Žiada  poslušnosť

a pozornosť ku  každému  slovu  zákona.  Boh  dal  pre  nás  v zákone  vlastné  normy,  aby  sme  žili  zbožný

život. Musíme však uznať, že neplníme čo zákon žiada. Tu naše vlastné zásluhy neplatia. Hrešíme, niet

dobrého ani jedného.

     Kalvín  potvrdzuje,  že  len  pravá  viera  prijíma  dary  Ježiša  Krista,  Spasiteľa.  V Inštitúcii  jasne  píše:  „

Pre  mdlobu,  ktorú  dedíme  po  praotcovi  Adamovi,  nemôžeme  zákon  svojimi skutkami  naplniť  tak,  ako

treba. Pre tých, ktorí tvrdia, že sa dá tak získať spravodlivosť, stávame sa až Kristovou spravodlivosťou

spravodlivými a plnitelia zákona.“

     Sami  od  seba  nijako  nedokážeme  plniť  požiadavky  zákona  Božieho.  Nekonáme  tak  to,  čo  náš

všemohúci  živý  Trojjediný  Boh  chce.  A to  je  zlé!  Hriešnik  sám  nemôže  obstáť.  Je  väzňom  v žalári

hriechu, dokiaľ ho Božia milosť neoslobodí. Spravodlivosť je v Bohu. My zvykneme hovoriť, že smrť je

jediná  spravodlivosť  v tomto  svete.  Nikto  sa  jej  nevyhne.  Aj  to  je  pomenovanie  večnej  Božej

spravodlivosti. Umierame, ale kto verí v Krista má večný život. Kristus bol obetovaný v súlade s Božou

vôľou.  Zákon  naplnil,  aby  sme  žili  v hodnote  a plnosti  života,  ktorý  Boží  zákon  stráži  a chráni.  Kalvín

ďalej  uvádza  biblický  citát  1  Kor  1,  30  „  Krista  Ježiša  nám  Boh  učinil  múdrosťou  a spravodlivosťou

a posvätením a vykúpením.“

Naše hriechy mali byť potrestané večnou smrťou. Stal sa zázrak Božej lásky, Boh nám odpustil v Ježišovi

Kristovi hriechy, večnú smrť. V moci Ducha Svätého v nás Boh prebýva.

„  My  však  sme  posväcovaní,  to  je  zasvätení  Pánovi  vo  všetkej  čistote života  tím,  že  naše  srdcia  sú

formované k poslušnosti zákona.“ Inštitúcia, Učenie kresťanského náboženstva, biblicky označuje ako je

to s nami. Boh nás posväcuje, pretvára. Je to preto, že sme milovaní Boží. Ale reformátor nás varuje, aby

sme  neboli  v pýche.  Nesmieme  zabúdať  na  vlastnú  ľudskú  prirodzenosť. Stále  v nás  je jej istá dávka.  „

Spravodlivosť Kristova, jediná a dokonalá a len  ona môže zniesť Boží pohľad.“ Odpustenie hriechov je

vo viere v Krista. Odpustenie je neustále. Naše hriechy zakrýva dokonalosť Kristova. Ako píše Kalvín : „

Aby sme neprišli  na  súd  Boží.“  Deň  príchodu  Pána  Ježiša  Krista  máme  vrúcne  očakávať,  budeme

prenesení do slávy nebeského kráľovstva. Ako píše Kalvín: „ prijmeme neporušené tela“.  Vysvetľuje, že

zo  zákona  máme  trojaký  úžitok.  Prvý,  ukazuje  Božiu  spravodlivosť.  Druhý,  ukazuje  Boží  súd.  Tretí,

pripomína čo je správne pred Bohom.

     Vôľa  Božia  je  v zákone určená,  vpísaná.  V Inštitúcii  je  aj  zaujímavá  myšlienka:  „  Zákon  je  bičom

telesnosti.“  To  znamená,  že  nás  krotí,  tlmí  naše  hriešne  maniere.  Zavracia  nás  na  správnu  cestu.  Zo

zákona vieme o vlastnej porušenosti. Veriaci majú pred zákonom rešpekt. Je pre nás istotou, myslíme na

Boha, ktorý sa nám dáva poznať.

Inštitúcia uvádza: „ Naša dôvera záleží v tom, že Kristus, Syn Boží, je náš a bol nám daný, aby sme i my

boli synmi Božími a dedičmi kráľovstva nebeského ( Iz 9, 6; 1 Tes 4, 14).“

Sme  povolaní  k Bohu.  Povolaní  žiť  sväto,  v láske.  Tak  učí  Božie  slovo,  Kalvín  priraďuje k tomuto

tvrdeniu biblické miesto Ef 1,4.

     Je to skutočne tak, že Božie slovo nás pozýva na nový smer. Žiť s Bohom, chodiť s Bohom. Milovať

Boha.  Robíme  tak  ?  Dobrovoľne,  s dôverou?  Určite  nie  !  Potom  nasleduje  výsledok.  Neposlušnosť,

rúhanie,  egoizmus. Zákon  sa  stáva  dôkazovým  materiálom.  Jeho  podložím  je  Božia  prozreteľnosť,

všemohúcnosť.  Tu  základom  na  tomto  podloží  je  Ježiš  Kristus.  K tomu  vedie  aj  apoštol  Pavol  v 1  Kor

3,11. To znamená, že sme v Kristu vyvolení od večnosti. Inštitúcia tu udáva biblické miesta: Ef 1,4; Rim

9,11; 2 Tim 1,9; Jn 1,12; Ef 1,7; 3,15; Rim 5,2; 8,17; 2 Kor 5,18; Jn 10,29; 17,12.

     Zatiaľ  nám  mnoho  pre  vlastnú  neposlušnosť  uniká.  Vytrácajú  sa  prvotné  naše  predsavzatia,  chcenie

stále  nasledovať  Pána. Syn  Boží  sa  na  to  zjavil,  aby  kazil  skutky  diabla.  Potom,  aby  nehrešili  tí  čo  sú

z Boha. Uvedomujme si, že máme pomoc a vedenie v Ježišovi Kristovi. Preto máme byť učeníkmi, ktorí

žijú podľa Pánových slov. Kalvín : „ Ježiš chcel mať takých učeníkov, ktorí by sami seba zapierali, brali

svoj kríž a nasledovali ho ( Mt 16, 24).“

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

24

Kto  z nás  sám  seba  zapiera  a ako?  Kto  chce  dokonale  od  hriechu  odburiniť  svoj  život? Kto  preukazuje

poslušnosť? Tu najviac vyniká Kristus! Reformátor tvrdí toto: „ Kristov príklad zhŕňa všetky povinnosti

zbožnosti  a svätosti,  On  preukázal  Otcovi  poslušnosť až  do  smrti,  On  sa  celkom  oddal  plneniu  Božích

skutkov.  Každým  dychom  žil  k sláve  Otcovej,  položil  dušu  svoju za  bratov  i svojim  nepriateľom  dobre

činil a modlil sa za nich. Preto ak bude potrebná útecha, toto poskytuje podivuhodnú útechu.“

     Pre tých, ktorí sú z Boha, On pripravil znovuzrodenie. To je slávna Božia reč, naša perspektíva, cieľ.

Skutočnosť našej viery. Máme sa dávať povzbudzovať Božím slovom. Apoštolská reč je, že sme povstali

s Kristom, aby sme žili spravodlivosti. Boh vidí naše myšlienky a skutky. Odpláca ich.

Inštitúcia:  „  Celé  Písmo  smeruje  k tomu,  aby  zasadilo  našej  pýche  ťažkú  ranu,  nás  znížilo,  zvrhlo

a celkom potrelo. Prichádza však takto v ústrety našej mdlobe, ktorá by sa inak zosunula a zrútila, keby sa

neudržiavala a netešila týmto očakávaním.“

     Vo všetkom máme upierať oči k Bohu. K blahoslavenstvu, ktoré sa síce vo svete nevidí, ale nájdeme

ho  v Bohu.  Podľa  Inštitúcie  je  našou  povinnosťou  vzdávať  Bohu  vďaku.  Bolo  nám  totiž  dané  veľké

milosrdenstvo.  Kalvín  toto  vysvetľuje  príkladom  zo  života:  „  Ak  sa  bude  ten,  kto  dostal  darom  užívať

pozemok, domáhať tiež vlastníctva pozemku, či si nezasluhuje, aby pre takú nevďačnosť stratil i samotné

užívanie, ktoré mal?“

Poučenie, ak budeme nevďační za veľkú milosť, neočakávajme beztrestnosť. Za všetko ďakujme.

J.G.

---