K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

10

Ján Kalvín

     Učenie kresťanského náboženstva

                                                       Hlas Inštitúcie V.

                                       Výklad desiatich prikázaní ( Desatera )

Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho žil na zemi!

     Prikázania  na  druhej  doske  začínajú  významným  príkazom.  Je  to  prikázanie  života,  dlhého  života.

Prijímanie daru života už tu na zemi. Otec a matka, rodina, zázemie, láska. Otec a matka si veru zaslúžia

veľkú  úctu.  Reformátor  Ján  Kalvín,  spája  úctu  k rodičom  s bázňou  pred  Bohom.  Zvykneme  povedať,

rodičov  si  nikto  nevyberá.  Naozaj,  Hospodin  dal  každému  otca  a matku.  Hospodin  vytvára  poriadok

života. Jeho prikázanie je pre nás impulzom života, ctiť si pravé hodnoty.

     Kalvín  vo  výklade  piateho  prikázania  prináša  vysvetlenie,  ktoré  nezapadlo  prachom času.  Práve

naopak!  ,, To je, že sa máme Boha báť a ho milovať, nemáme rodičov ani zanedbávať, ani žiadnou vecou

zraňovať,  ale  máme  k nim  byť  veľmi  úctiví,  máme  si  ich  vážiť  a ich  ctiť,  podľa  vôle  Pánovej  ich

poslúchať.  Máme  sa  snažiť  prejavovať  im  lásku  a vďačnosť  vo  všetkých  smeroch,  v ktorých  naša

úslužnosť  môže  byť  k úžitku.“  Kalvín  tu  precízne  podáva  vysvetlenie,  ktoré  sa  nedá  ohraničiť  dobou,

spoločenským  zriadením,  ekonomickou  situáciou  a podobne.  Rodičia  sú  vzácnym  darom,

nezameniteľným  a jedinečným.  Treba  ich  mať  v láskavej  úcte.  Kalvín  vysvetľuje  piate  prikázanie  na

podklade biblických miest: Ef 6, 1 – 3; Mt 15, 4 – 6.

     Je to Božia vôľa, prechovávať úctu k rodičom. Podporovať ich, pomáhať im v každom smere. K úcte

rodičom  je  pripojené  požehnanie  dlhého  života  na  zemi. Hospodin  tu  preukazuje  svoju  vôľu,

podčiarknutú  požehnaním.  Vyžaduje  a odmeňuje. Máme  ho  prosiť  o pomoc,  aby  nám  pridal  potrebnú

silu,  trpezlivosť  a schopnosť  preukazovať  službu.  Ako  sprostredkuje  apoštol  Pavol,  piate  prikázanie  je

prvé,  ktoré  je  spojené  so  zasľúbením. Rodičov  máme  poslúchať  v Pánu.  Evanjelista  Matúš  píše,  kto  by

zlorečil rodičom, nech umrie.

     Je to vážne, čo prikazuje Hospodin. Výhovorky neplatia, ale úprimné snaženie. Kto opovrhuje otcom

či matkou, porušuje Boží príkaz! Byť synom, dcérou, je poslanie. Užitočný život služby blížnemu. Kalvín

výdatne upozorňuje, že  ctiť otca a matku nie je len etické, mravné, slušné, aby sa nepovedalo,  ale je to

vôľa Pánova. Tak musíme ctiť otca a matku,  ako chce náš Pán. Dodáva, že Bohu je milé zachovávanie

tohto  prikázania.  Úcta  k rodičom  si  vyžaduje  našu  službu,  zároveň  naše  spojenie  s Pánom.  Nesmieme

otca a matku znevažovať, ponižovať. Nesmieme otca a matku nijakým spôsobom trápiť a zarmucovať.

     Božie slovo predsa odsudzuje neposlušných a vzdorovitých. Takých, ktorí ignorujú otca alebo matku.

Nie  sú  im  oporou  a pomocou.  Náš  reformátor  výkladom  piateho  prikázania  varuje  nevďačných  synov,

aby nezanedbávali starostlivosť o rodičov. Ak sa tak stane, majú ,, očakávať isté zlorečenstvo“.

    Dnes mnohé rodiny žijú oddelene, starí, mladí. Dnešné deti zriedka vidia ako sa ich otcovia a matky

starajú  o svojich  otcov  a matky.  Nie  sú  už v takej  miere viacgeneračné  rodiny  ako  bývali.  Nastal  trend,

ktorý prenáša povinnosti detí na rôzne inštitúcie. Kalvín razí cieľ úcty k otcovi a matke. Nikto ju nevzdá

a nevykoná  tak  ako  syn  a dcéra.  Poznávame,  že  nám  vyvstávajú  nové  povinnosti. Vo  svetle  Božieho

prikázania sa nám vynárajú vlastné zlyhania. Čo sme mohli vykonať, ale zaostali sme. Aké sme deti? Ako

sa zrkadlí náš vzťah k otcovi a matke, v našej úcte k Bohu.

     Ctiť  otca  a matku  je  svätá  povinnosť.  Jej  prílohou  je  požehnanie,  odobrenie  zhora.  Usilujme  sa  teda

nadovšetko poznávať čo je vôľa Božia a plniť ju. Ak nestačíme, prosme Boha o pomoc. Je to možné a je

to praktické, musíme myslieť na Božie prikázania!

F. M. Dobiáš v tzv. stručnom opise Kalvínovej osobnosti, pod názvom Ján Kalvín, vydanom v roku 1941

píše: ,,  Kalvín  nepoznal  nič  také,  ako  je  sociálne  evanjelium  a predsa  sa  vedel  dotknúť  celého  človeka,

skutočného človeka a ukázať mu vo svetle slova Božieho , aký je a aký by mal byť. Desatero bolo v takej

úcte, že v niektorých chrámoch bolo ustavične vykladané“.

Kto  vie  čo  má  činiť  a nečiní   má  hriech!  Je  nutné  pamätať  na  vôľu  Pánovu,  aby  sme  žili  na  úrovni,

radostne.  Aby  sme  nemali  výčitky  svedomia,  ktoré  nás  už  neskoro  obvinia.  Náš  pozemský  čas  je

príležitosť, zároveň je to čas milosti. A tak ctime otca svojho i matku svoju!

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

11

J.G.

Ján Kalvín                         Učenie kresťanského náboženstva

                                                         Hlas Inštitúcie VI.

Výklad desiatich prikázaní ( Desatera )

Nezabiješ !

     Ján  Kalvín,  vykladá  v Inštitúcii  šieste  prikázanie  pomerne  krátko.  Stručnosť  jeho  výkladu    však

neznamená obídenie  významu  prikázania.  Je  to  Božie  prikázanie,  vážne,  dôstojné,  chrániace  život.

Znamená stálu vzácnosť života, ktorého darcom je len Boh.

     Pri  samotnom  výklade  používa  náš  reformátor  typické  úvodové  vyjadrenie,  charakteristické pre jeho

nábožnú tvorbu. Podnecuje nás k bázni pred Bohom.

Inštitúcia  :  ,,  Boha  sa  máme  báť  a ho  milovať,  nemáme  nikoho  žiadnym  spôsobom  urážať,  nikomu

krivdiť, nikoho dráždiť a nikomu činiť násilie “.

Východisko  je,  báť  sa  Boha  a milovať  Boha. Živá  viera  v Boha  zadržiava    a neprijíma  zlo  tak,  aby

človeka  celkom  opanovalo.  Aby  ho  zbavilo  súdnosti  a dôstojnosti. Vzťah  k Bohu  jednoznačne  prináša

odozvu  do  nášho  jednania  s ľuďmi. Koľko  krát  ľahkovážne  vypustíme  z úst,  zabijem  ťa.  A čo  naše

myšlienky, aké sú? Pramenia vždy z lásky k Bohu?

Kalvín  tvrdí  :  ,,  Ak  máme  len  trochu  bázne  a lásky  k Bohu,  máme  všetkým,  priateľom  i nepriateľom

ukazovať dobrú vôľu, máme sa snažiť zaľúbiť sa obom, obom pomáhať, ak sú v nejakom nebezpečenstve

máme sa usilovať, pokiaľ je na nás o to, aby sme obom dobre činili“.

Tu Kalvín spresňuje výklad biblickým miestom Mt 5, 44 – 48. Na tomto biblickom mieste nás Ježiš učí

milovať svojich nepriateľov. Ježiš Kristus je toho príkladom, sám sa skláňal k tým čo ho  odmietali. Na

obviňovanie neprajníkov a zlostníkov reagoval zdržanlivo. Nikdy sa ani len nevyhrážal zabitím. Hoci učil

ako ten, kto má moc. Nesmieme teda chápať nepriateľa ako nehodného života. Ako toho, ktorý si zaslúži

byť zabitý. Neplatí najlepší nepriateľ je mŕtvy nepriateľ. Nezabiješ, pamätajme na to, pri priateľoch aj pri

nepriateľoch. Kalvínov  výklad  je  prísny,  ale  zrozumiteľný.  Božie  slovo  nás  privádza  k tomu,  aby  sme

milovali svojich nepriateľov. Môžeme si myslieť, či to má vôbec zmysel. Milovať nepriateľov je pre nás

veľmi  náročná  úloha.    Ak  milujeme,  čakáme  odpovede,  odozvy.  Prídu  od  nepriateľov?  Kalvín  nerieši

jednotlivé situácie, ktoré nastávajú. Máme pomáhať priateľom aj nepriateľom. Ako na to? Učí nás Ježiš,

náš Pán!

Ježiš  nevidí  v milovaní  nepriateľov  nič  výnimočné.  Pokladá  to  za  samozrejmosť,  až  nutnosť.  Veď

slnko  žiary  na  spravodlivých  i nespravodlivých,  na  dobrých  a zlých.  Náš  reformátor  poznal  ľudské

slabosti.  Sám  bol  prenasledovaný,  chceli  ho  zabiť.  V jeho  dobe  sa  bežne  nosievali  meče,  zbrane

pripravené  zabiť.  Vedel  o ľudskej  márnivosti,  ktorá  je  často  v úzkom  prepojení  s nenávisťou. Zabiť  sa

pokladalo  za  vyriešenie  nepriateľskej  otázky.  Mnohokrát  i dnes  sme  svedkami  vyčíňania  vrahov.

Zabíjaním  riešia  svoje  majetkové,  manželské,  pracovné  a kariérne  problémy.  Pomocnú ruku  nám  však

podáva Ježiš, náš Spasiteľ. Vo viere v Neho musíme odmietať porušovanie svätého prikázania. V našom

živote  sa  musí  prejavovať  Božia  láska  k nám.  Tá  láska  je  mocou  proti  najsilnejším  útokom.  Veď  stojí

v Písme, keď Boh s nami, kto proti nám ? Kalvín nás volá k stavu poslušnosti. Môže sa nám to zdať ako

príliš idealistické, nadnesené až neuskutočniteľné. Nijakým spôsobom neprejavovať svojim nepriateľom

nenávisť. Práve naopak, všemožne prispievať k záchrane tak priateľov ako aj nepriateľov.

    Pamätajme na Toho, ktorý bol zabitý za nás, na golgotskom kríži. Ukrižovaný Ježiš volá s kríža, prosí,

aby bolo odpustené nepriateľom. On nás zmieril s našim nebeským Otcom.

Vo výklade prikázania nezabiješ, Kalvín nespomína jednotlivosti, neúmyselné zabitie, potrat, eutanáziu,

samovraždu.  Napriek  tomu  pokladajme  jeho  výklad  za  dostačujúci,  za  všetkým  je  tzv.  ľudský  faktor.

Buďme  teda  zo  všetkých  síl  pozorní,  dôslední  napríklad  pri  riadení  auta.  Všemožne  dbajme,  aby  sme

nikomu neprivodili smrteľný úraz. Chráňme deti pred nebezpečenstvom, starých a slabých pred úrazom.

Možností  je  veľa,  my  sa  máme  všemožne  usilovať.  Kalvín  chápe,  že  najlepšou  zbraňou,  pohotovou

a účinnou je  Božie slovo. Je na sebaobranu, na odrazenie útoku zla. Je pomocou nám, našim priateľom

a nepriateľom. Modlime sa a prosme Boha o pomoc za zachovanie šiesteho prikázania, nezabiješ.

---