K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

1

K 500– tému VÝROČIU REFORMÁCIE

Učenie kresťanského náboženstva

Hlas Inštitúcie II.

O Zákone

     Prvú  kapitolu  Inštitúcie  začína  Ján  Kalvín  dôležitou

reformačnou  myšlienkou.  Reformácia  podáva  sväté  učenie,

ktoré  čerpá  priamo  z Biblie,  Božieho  slova.  Reformácia

ženevského smeru sa podriaďuje Božiemu slovu, z neho čerpá.

Preto  Inštitúcia  začína  súhrnom  svätého  učenia.  Toto  má  dve

časti.  Prvou  je  poznanie  Boha,  druhou  je  poznanie  seba

samého.

     Podľa  Kalvínovho  návodu  poznávame  Boha  učením  sa  v Božom  slove.  Tam  je  pravé  územie

zasľúbenej zeme, na ktorom žijeme. Reformátor je presvedčený Božím majestátom, Božou slávou. Pred

tým  všetkým  sa  skláňa,  keď  hovorí:  ,,  On  sám  je  nekonečná  múdrosť,  spravodlivosť,  dobrota,

milosrdenstvo,  pravda,  cnosť  a život,  takže  niet  žiadnej  inej múdrosti,  spravodlivosti,  dobroty,

milosrdenstva, pravdy, cnosti ani života.“

Ak sa chceme učiť, učme sa od základu. Boh je Stvoriteľ, od Neho je všetko. Kalvín už úvodom odhaľuje

našu absolútnu závislosť na Bohu. Hovorí o Bohu v samých superlatívoch. Tým ukazuje na človeka. Na

našu hlúposť, nespravodlivosť. Na naše zlo, klamstvo. Odhaľuje našu nečestnosť, hriešnu smrteľnosť.

     Musíme  žiť  v istote  viery!  Viera  má  v sebe  presvedčenie  istoty.  Boh  nás  istí  pri  našich  prešľapoch,

keď sa prepadávame do hĺbok hriechu. Na Boha sa musíme stále spoliehať, On je istotou, lebo sám seba

nezapiera.

     Boh je Tvorca všetkého! Všetko je dôkazom Božej slávy! Kalvín, ako vieme mal vyznávajúce heslo: ,,

Soli Dno  Glória  “  (  Jedinému  Bohu  sláva  ).  Slávu  Božiu  prednostne  predstavuje.  Sláva  Božia  je

východiskom  a namierením  jeho  reformačnej  teológie.  Božia  stvoriteľská  moc  je  slávna.  Preslávená  na

nebi  i na  zemi.  Kalvín,  slávu  Božiu  nadovšetko  vyvyšuje.  Táto  sláva  všetko  presvetľuje,  od  Boha  je

všetko.  Tu  reformátor  cituje  list  Rimanom  1,  25  ,,  všetci  tí,  čo  pravdu  Božiu  zamenili  za  lož,  uctievali

stvorené veci a im slúžili miesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen“.

     Človek  musí  slúžiť  len  Stvoriteľovi!  Jemu,  Bohu,  patrí  všetka  úcta.  Nie  veciam!  Boh  je  sám

spravodlivý  sudca,  Jemu  patrí  prísna  pomsta.  Pomsta,  nad  tými,  ktorí  nepočúvajú  Jeho  vôľu.  Ktorí

zmýšľajú aj konajú tak, že neoslavujú živého Boha.

     Adam, bol stvorený na Boží obraz. Kalvín vysvetľuje, že Adam mal dary milosti. Mal bezúhonnosť,

ktorú  prijal  od  Boha.  Hriechom  však  Adam  všetko  stratil.  Oddelil  a odcudzil  sa  od  Boha.  Tu  nastalo

hriešne  zatratenie,  pokus  o odpútanie  sa  od  slávy.  Hriech  zbavil  Adama  pravej  múdrosti,  tak  mu  ostala

smrť a Boží súd.

     Máme  tiež  neustály  problém  hriechu,  stratili  sme  čo  sa  dalo.  Ostala  nám  len  smrť,  márnosť  nad

márnosť. Inštitúcia vidí pohromu, ktorá dopadla od Adama na nás. Z viny Adama sme zbavení známosti

Boha, obecenstva s ním. Dobra sme neschopní!

     V hriechu  sa  o dobro  len  snažíme,  ale  je  to  boj  s veternými  mlynmi.  Doktor  reformácie,  Kalvín,

pripomína  stav  nášho  srdca.  Srdce  je  obzvlášť  náchylné  ku  zlému.  Boh  nesúdi  podľa  tváre,  ale  podľa

srdca. Vychádzajúc z tohto, aké je naše srdce ? Ako my stojíme pred Božou tvárou? Čo tvaruje naše srdce

? Kalvín, dobra sme neschopní! Ďaleko sme od pravej cesty, ako ukazuje Božia spravodlivosť. V Zákone

Božom máme učenie dokonalosti života, spravodlivosť. My všetci bez výnimky nezachovávame všetku

spravodlivosť. Tak sme všetci porušili zákon. Naša cesta spasenia nie je z vlastných skutkov. Tá cesta je

odpustenie hriechov. A to nie je v našej sile.

     Reformátor hovorí, že všetko sa nám štedro udieľa pre Ježiša Krista, nášho Pána. On svojou smrťou

zaplatil každý dlh voči Božej spravodlivosti. Zmieril Boží hnev.

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

2

 Kristus  zostúpil  na  zem,  priniesol  úplnú  plnosť  nebeských  darov.  Sú  to  dary  Ducha  svätého!  Tak  sme

znovuzrodení,  vyslobodení.  V Kristu  máme  dary,  ktoré  nás  vedú  k životu  a k spaseniu.  Tu  je  na  mieste

pravá a živá viera.

     Kto nemá podiel v Kristu, smeruje do zahynutia a do zahanbenia. Kalvín, vedie k východisku: ,, preto

musíme žiadať Boha, aby nás uviedol nepredstieraným pokáním v poznanie nás samých a v istotu viery,

v známosť svojej vľúdnosti a láskavosti, ktorú prejavuje vo svojom Kristu.“

     Kristus celý zákon vyjadruje stručne, v dvoch prikázaniach. Milovať Boha z celého srdca, z celej duše

a zo všetkých síl. Blížneho milovať tak, ako seba samého.

     Ján Kalvín, je prítomný svojím dôrazom na Božiu slávu. Inštitúcia je dielo, ktoré nenahrádza Bibliu.

Práve  naopak,  Inštitúcia,  vyzýva  k čítaniu  Biblie.  K poznávaniu  nekonečnej  Božej  slávy.  Ježiš  Kristus,

Boží Syn, naplnil za nás zákon! Koľko len slávy je v tejto vete!

 J.G.

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

3

Ján Kalvín                       Učenie kresťanského náboženstva

                                                      Hlas Inštitúcie III.

                                     Výklad desiatich prikázaní ( Desatera

 )

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov

okrem mňa!

     Reformátor  Ján  Kalvín,  pripomína  a zdôrazňuje,  že  Boh  je  príkazca.  Prikazuje  lásku,  poriadok,

mravnosť  a úctu.  Boh  má  sväté  právo  všetko    prikazovať.  On  je  mocný,  prikazuje,  my  ho  musíme

poslúchať. Boh vydáva svoje rozkazy z nekonečnej svätej múdrosti. Boh je autorom celého sveta, zároveň

najvyššou autoritou.  Jeho všemohúca výsosť naprojektovala všetko, viditeľné i neviditeľné. Boh upevnil

svojou mocou nebesá a zem.

     Neexistuje porovnateľná sila a moc, ktorá by presiahla silu a moc Hospodina, živého Boha. Na to, ako

podčiarkuje Kalvín, treba pamätať. Nezabúdať na svätého Boha ! On ukázal svoju neslabnúcu moc, keď

vyviedol izraelský  národ z Egypta.  Vtedajšia svetová mocnosť nedokázala zo svojim kráľom, faraónom

zmariť Boží úmysel. Egypt zasiahli rany, desať  rán malo primeť  faraóna, aby prepustil  Izrael. Egypt sa

silno vzpieral, odolával tak ako pohansky dokázal. Egypt však pocítil čo znamená moc Hospodina! Otroci

bez  zbraní  a práva  opúšťajú  super  veľmoc  dávnych  dôb.  Zázračne  vyšli,  cestu  im  prihotovil  Hospodin.

Bola to výnimočná cesta cez more a púšť. Egyptské vojsko nakoniec hynie, lebo nikto nezmení Boží plán.

Ani  panteón  egyptských  božstiev,  ani    ,,  syn  slnka  “, egyptský  kráľ.  Veľká  udalosť  ešte  väčšieho

významu! Kalvín žasne nad Božím majestátom, bytostne sa korí pred Hospodinom.

     Každý  ,,  egyptský  systém  “  sa  lomí,  rúcajú  sa  márne  istoty.  Novodobí  otroci  hľadajú  východ  zo

zajatia. Boh ukazuje cestu, vytýčil cestu z otroctva hriechu. Slovo sa stalo telom!

Starozákonná  udalosť  vyvedenia  z otroctva  je  praktické  osvedčenie  Božej  moci.  Kalvín  v Inštitúcii

pripomína,  že  Boh  svoju  moc  osvedčuje,  preukazuje  každý  deň.  Svojich  vyvolených,  ktorí  sú  pravým

Izraelom, vyslobodzuje z otroctva hriechu. Boh je ten, na ktorého sa musíme stále spoliehať. Za každých

okolností, neustále a odovzdane.

     Či  sa  neosvedčila  na  ceste  z Egypta  Božia  milosť  a vernosť?  To  čo  by  nedokázal  nijaký  človek,

vykonal  Boh.    Samotný  Izrael  sa  nemohol  vymaniť  z otroctva,  ale  zneli  modlitby  a prosby.  Všemohúci

vypočul  volanie  o pomoc.  Zasiahol  tak,  že  celý  Egypt  ustrnul.  Mocným  spôsobom  hrmelo  :  ,,  Ja  som

Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.“

     Kalvín  je  praktik  viery,  zdôrazňuje,  že  Božia  láska  nás  vytrhuje  z pút  diabla.  My  sami  sa  v týchto

putách  zmietame,  snažíme  sa  vytrhnúť.  Bez  účinnej  pomoci  je  to  len  márna  naša  snaha.  Reformátor

upresňuje  náš  neutešený  stav.  Zaostruje  mieridlo  na  ľudskú  neschopnosť.  Na  ľudskú  vôľu,  ktorá  je  vo

farbách všakovakých slabostí. Je to jasná reč, založená na Biblickej pravde. Bez Boha je národ, jedinec

stratený. Keby nebolo Boha, sme v temnotách,  v noci klamstiev. Kalvín rozpoznáva dôležitosť obracať

sa k Bohu, viac ako k človeku.

     Nesmieme  upadať  do  letargie,  že  nemáme Božiu  pomoc.  Toto  musíme  vypudiť  z nášho  myslenia.

Kalvín  vedie  k presvedčeniu  neustlej  dôvery  v Boha.  Nesmieme  sa  inde  utiekať  o pomoc.  V nijakom

prípade  nemôžeme  umenšovať  Božiu  pomoc.  Chváliť  človeka,  ctiť  samotné  dobro,  nad  darcu  každého

dobra. Naša dôvera má byť vcelku založená na Bohu.

     Sprevádzajú nás pochybnosti, sú našim sprievodcom. Často našou barličkou. Človek má slabosti! Ale

čo s nimi?

     Kalvín  podáva  návod,  ktorý  môžeme  označiť  za  excelentný  pohyb  viery!  Všetko  svoje,  len  k nemu.

Všetko k Bohu! Tu je podklad, podmienka, nadovšetko uctievať a milovať Boha. Uznávať živého Boha

za  najväčšiu  autoritu.  Za  priamy  cieľ  rozhodnutí,  za  uhol  ďalšieho  smerovania.  Každú  nádej  a dôveru

upínať k Bohu! Radí Kalvín. Vychádza z Biblie, vychádza

z toho,  čo  aj  sám  prijal.  Iných  bohov  reformátor  zavrhuje.  V Inštitúcii  ich  nemenuje,  sú  však  i dnes

flexibilní, prispôsobiví, nekritickí, dotieraví, slúžia ľuďom.

     Inštitúcia  podnecuje  k nábožnému  správaniu  sa.  Viera  sa  zákonite  prejavuje.  Kalvín,  dokazujme

mysľou,  srdcom,  celým  úsilím,  že  nemáme  iného  Boha.  Život  viery  vydáva  dôkaz!  Život  viery  je

---