K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

55

Ján Kalvín

            Učenie kresťanského náboženstva

                                                           Hlas Inštitúcie XXIX

O sviatostiach

     Ján Kalvín,  sa  podrobne  venuje  učeniu  o sviatostiach.  Podľa  neho  záleží  na  tom,  aby  bolo  podané

presné  učenie.  Jednak  ich  účel,  ustanovenie  a užívanie.  Jeho  výkladom  sa  môže  konfrontovať  i náš

pohľad  na  to,  ako  sviatosti  vnímame,  čo  pre  nás  osobne  a spoločensky  znamenajú.  Reformované

vyjadrenie  je,  že  sú  vonkajším  znamením,  ktorým  náš  Pán  prejavuje  dobrú  vôľu.  Posilňuje  našu  vieru,

prenáša nás cez naše slabosti. Sviatosti teda znamenajú Božiu milosť v našom živote. Prítomnosť Božej

moci  v tomto  svete  a v našich  dušiach.  Sviatosti  nás  posilňujú  a obnovujú.  Telesne  poznávame,  telesne

berieme znaky a znamenia Božej lásky. Podľa Kalvína je sviatosť spojená vždy zo zasľúbením. Jej moc je

postavená na Božom slove.

     „ Sviatosti teda sú výchovné prostriedky, ktoré nás uisťujú o vierohodnosti slova Božieho, keďže sme

telesní,  sú  nám  predkladané  v spôsobe  vecí  telesných.“  Tu  je  odpoveď  pre  tých,  ktorí  volajú  chceme

vidieť, ukáž nám. Naše chápanie je dosť obmedzené a ťažkopádne.

„ V tom zmysle nazýva Augustín sviatosť viditeľným slovom, keďže predstavuje zasľúbenie Božie akoby

vymaľované  na  obraze  a približuje  ich  nášmu  zraku  obrazne  a názorne.“  Kalvín  veľmi  zrozumiteľne

pripodobňuje  sviatosti  k pilierom  budovy,  ktoré  majú  funkciu  podopierať,  spevňovať.  Alebo  sú  ako

zrkadlo,  v ktorom  vidieť  Božiu  milosť. Sú  prejavom  dobrej  Božej  vôle  voči  nám  slabým  a hriešnym.

Majú bohatstvo, perspektívu, obsažnosť spásy.

Inštitúcia:  „  Stojíme  teda  na  tom,  že  sviatosti  boli  od  Boha  ustanovené  k tomu  účelu,  aby  slúžili  našej

viere, totiž aby ju živili, cvičili a rozmnožovali“. Platí pre nás stále : „ Verím! Pomôž mojej nevere! ( Mk

9, 24)“. Naša  viera  je  vo  vývoji,  prechádza  skúškami,  osvedčuje  sa.  Veriť,  ako  vysvetľuje  Kalvín,

znamená  mať  túžbu  po  Kristovi.  Hľadať  celým  srdcom  to,  čo  je  Božie.  Reformátor  na  základe  Písma

zdôrazňuje  vieru,  ktorá  je  vlastným  a pravým  dielom  Ducha  Svätého.  „  Prvorado  nás  Pán  poúča

a vzdeláva svojim slovom, po druhé nás utvrdzuje sviatosťami a osvecuje svetlom Ducha svojho Svätého,

naše mysle a otvára slovu i sviatostiam prístup do našich sŕdc“. Tu je opísané podivuhodné Božie dielo,

sprítomňuje nám Božiu milosť. My, hriešni a slabí dostávame uistenie večného života. Prichádza k nám

dar  od  darcu  všetkých  darov. „  Boh  používa  prostriedky  a nástroje,  v ktorých  sám  vidí,  že  prispievajú

k tomu,  aby  všetko  slúžilo  Jeho  sláve,  lebo  On  sám  je  Pánom  a vládcom  všetkého.“  K Nemu  musíme

vždy hľadieť. Sviatosti sú Božím dielom a nástrojom.

„  Preto  ako  živý  naše  telá  chlebom  a inými  pokrmami  a ako  osvetľuje  slnkom  a zahrieva  ho  ohňom,

a predsa  ani  chlieb,  ani  slnko,  ani  oheň  nie  sú  ničím,  len  ak  nám  týmito  nástrojmi  rozdeľuje  svoje

požehnanie,  tak  duchovne  živý  vieru  sviatosťami.  Ich  jedinou  úlohou  je,  aby  viditeľne  predkladali  pred

naše oči Božie zasľúbenia“. Kalvínovo usmernenie znie, cez sviatosti sa dívať k Bohu. Samotné sviatosti

nezbožňovať, neuctievať. Majú svoj nezastupiteľný význam, ale ten im dáva milosť Božia. Zo sviatosťou

je spojený aj záväzok, sľub. Ten je pri krste a aj pri Svätej večeri Pánovej. Náš sľub znamená dobrovoľnú

oddanosť, službu Bohu. Je prejavom vernosti a poslušnosti.

Inštitúcia k tomu uvádza: „ Pán skrze sviatosť nám sľubuje, že bude našim Bohom, a že my budeme Jeho

ľudom.“ Sviatosti slúžia našej viere, nimi dosvedčujeme vieru pred Bohom a pred ľuďmi. To je dôležité

vedieť,  že  ich  dôležitosť  je  v Bohu  a pred ľuďmi.  Neberieme  ich  však,  aby  nás  videli  ľudia,  ale  hlavne

Boh. On totiž vidí až do našich sŕdc. Pozná naše pohnútky, dôvody, zmýšľanie a konanie. V našom živote

máme  iste  presviedčať  ľudí  pre vieru,  ale  hlavne  Boha,  že  pokorne  chceme  žiť.  Kalvínovo  reformačné

učenie  čerpá  aj  z toho,  čo  učil  Augustín,  jeden  z cirkevných  otcov:  „  Sviatosti  Mojžišovho  zákona

predvídali Krista, ale naše sviatosti nám Ho oznamujú.“ V časoch starozákonných prinášali ľudia obete,

aby nastalo  zmierenie.  Obetovali  predpísané  obete,  vykonávali  obriezku,  ich  zbožnosť mala  byť

prejavená v obetiach. Oheň na oltári nesmel vyhasnúť. My však žijeme v Kristovi! On priniesol jedinečnú

obeť za nás, Ježišom Kristom sme spasení. Sviatosti to demonštrujú, zobrazujú. Jeho dielo, obeť, slávne

vzkriesenie.  Kalvín  pekne  píše,  že  v Kristovi  sú  poklady  nebeskej  milosti.  Tie  prinášajú  úžitok,  ak  sú

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

56

prijímané  vierou. Sviatosť je  ako  taký  posol,  ktorý  ohlasuje  Božiu  štedrosť.  Sviatosti  sú  bez  rozporov

Božím slovom.

„  Pojem  sviatostí  obsahuje  obecne  všetky  znamenia,  ktoré  Boh  ľuďom  niekedy  naznačil,  aby  ich  uistil

o pravdivosti svojich zasľúbení. Chcel, aby sa tieto zasľúbenia niekedy objavili v prirodzených veciach,

niekedy  ich  ukázal  v zázrakoch.“  Medzi  Božími  zázrakmi  Inštitúcia  menuje  strom  života  v raji,  dúhu,

ktorú  videl  Noe.  Tieto  zázraky  mali  Adam  a  Noe  za  sviatosti.  Boh  svojim  slovom  dal  i takúto  podobu

stromu či dúhe. Sám Boh dáva sviatostiam svoju pečať. „ Kristus ustanovil dve sviatosti, ktorých užíva

kresťanská cirkev, krst a večeru Pánovu ( Mt 28, 19 ; 26, 26). Hoci i staré sviatosti hľadeli k tomu cieľu,

ku  ktorému  smerujú  teraz  naše,  teda  aby  ukazovali  ku  Kristovi  a takmer  ako   za  ruku  k Nemu  viedli,

alebo skôr Ho akoby obrazne predstavovali a predkladali k poznaniu.“  Božie zasľúbenia sú platné, nad

každú pochybnosť. Sviatosti to len a len spečaťujú. Kristus je najvyšší kňaz, On sám vylial za nás svoju

krv. „ Krst nám dosvedčuje, že sme boli očistení a obmytí, večera Pánova potom, že sme boli vykúpení.“

     Inštitúcia v závere kapitoly o sviatostiach uvádza, že kríž Kristov je prameňom našich sviatostí. Je to

naozaj čistý prameň, osviežuje a posilňuje našu vieru. Tento prameň vyviera z Božej lásky a milosti, pre

mňa a pre teba. Vďačne a pokorne čerpajme z prameňov spásy.

J.G.

---