© Gajdošoci Juraj - 2017
55
Ján Kalvín
Učenie kresťanského náboženstva
Hlas Inštitúcie XXIX
O sviatostiach
Ján Kalvín, sa podrobne venuje učeniu o sviatostiach. Podľa neho záleží na tom, aby bolo podané
presné učenie. Jednak ich účel, ustanovenie a užívanie. Jeho výkladom sa môže konfrontovať i náš
pohľad na to, ako sviatosti vnímame, čo pre nás osobne a spoločensky znamenajú. Reformované
vyjadrenie je, že sú vonkajším znamením, ktorým náš Pán prejavuje dobrú vôľu. Posilňuje našu vieru,
prenáša nás cez naše slabosti. Sviatosti teda znamenajú Božiu milosť v našom živote. Prítomnosť Božej
moci v tomto svete a v našich dušiach. Sviatosti nás posilňujú a obnovujú. Telesne poznávame, telesne
berieme znaky a znamenia Božej lásky. Podľa Kalvína je sviatosť spojená vždy zo zasľúbením. Jej moc je
postavená na Božom slove.
„ Sviatosti teda sú výchovné prostriedky, ktoré nás uisťujú o vierohodnosti slova Božieho, keďže sme
telesní, sú nám predkladané v spôsobe vecí telesných.“ Tu je odpoveď pre tých, ktorí volajú chceme
vidieť, ukáž nám. Naše chápanie je dosť obmedzené a ťažkopádne.
„ V tom zmysle nazýva Augustín sviatosť viditeľným slovom, keďže predstavuje zasľúbenie Božie akoby
vymaľované na obraze a približuje ich nášmu zraku obrazne a názorne.“ Kalvín veľmi zrozumiteľne
pripodobňuje sviatosti k pilierom budovy, ktoré majú funkciu podopierať, spevňovať. Alebo sú ako
zrkadlo, v ktorom vidieť Božiu milosť. Sú prejavom dobrej Božej vôle voči nám slabým a hriešnym.
Majú bohatstvo, perspektívu, obsažnosť spásy.
Inštitúcia: „ Stojíme teda na tom, že sviatosti boli od Boha ustanovené k tomu účelu, aby slúžili našej
viere, totiž aby ju živili, cvičili a rozmnožovali“. Platí pre nás stále : „ Verím! Pomôž mojej nevere! ( Mk
9, 24)“. Naša viera je vo vývoji, prechádza skúškami, osvedčuje sa. Veriť, ako vysvetľuje Kalvín,
znamená mať túžbu po Kristovi. Hľadať celým srdcom to, čo je Božie. Reformátor na základe Písma
zdôrazňuje vieru, ktorá je vlastným a pravým dielom Ducha Svätého. „ Prvorado nás Pán poúča
a vzdeláva svojim slovom, po druhé nás utvrdzuje sviatosťami a osvecuje svetlom Ducha svojho Svätého,
naše mysle a otvára slovu i sviatostiam prístup do našich sŕdc“. Tu je opísané podivuhodné Božie dielo,
sprítomňuje nám Božiu milosť. My, hriešni a slabí dostávame uistenie večného života. Prichádza k nám
dar od darcu všetkých darov. „ Boh používa prostriedky a nástroje, v ktorých sám vidí, že prispievajú
k tomu, aby všetko slúžilo Jeho sláve, lebo On sám je Pánom a vládcom všetkého.“ K Nemu musíme
vždy hľadieť. Sviatosti sú Božím dielom a nástrojom.
„ Preto ako živý naše telá chlebom a inými pokrmami a ako osvetľuje slnkom a zahrieva ho ohňom,
a predsa ani chlieb, ani slnko, ani oheň nie sú ničím, len ak nám týmito nástrojmi rozdeľuje svoje
požehnanie, tak duchovne živý vieru sviatosťami. Ich jedinou úlohou je, aby viditeľne predkladali pred
naše oči Božie zasľúbenia“. Kalvínovo usmernenie znie, cez sviatosti sa dívať k Bohu. Samotné sviatosti
nezbožňovať, neuctievať. Majú svoj nezastupiteľný význam, ale ten im dáva milosť Božia. Zo sviatosťou
je spojený aj záväzok, sľub. Ten je pri krste a aj pri Svätej večeri Pánovej. Náš sľub znamená dobrovoľnú
oddanosť, službu Bohu. Je prejavom vernosti a poslušnosti.
Inštitúcia k tomu uvádza: „ Pán skrze sviatosť nám sľubuje, že bude našim Bohom, a že my budeme Jeho
ľudom.“ Sviatosti slúžia našej viere, nimi dosvedčujeme vieru pred Bohom a pred ľuďmi. To je dôležité
vedieť, že ich dôležitosť je v Bohu a pred ľuďmi. Neberieme ich však, aby nás videli ľudia, ale hlavne
Boh. On totiž vidí až do našich sŕdc. Pozná naše pohnútky, dôvody, zmýšľanie a konanie. V našom živote
máme iste presviedčať ľudí pre vieru, ale hlavne Boha, že pokorne chceme žiť. Kalvínovo reformačné
učenie čerpá aj z toho, čo učil Augustín, jeden z cirkevných otcov: „ Sviatosti Mojžišovho zákona
predvídali Krista, ale naše sviatosti nám Ho oznamujú.“ V časoch starozákonných prinášali ľudia obete,
aby nastalo zmierenie. Obetovali predpísané obete, vykonávali obriezku, ich zbožnosť mala byť
prejavená v obetiach. Oheň na oltári nesmel vyhasnúť. My však žijeme v Kristovi! On priniesol jedinečnú
obeť za nás, Ježišom Kristom sme spasení. Sviatosti to demonštrujú, zobrazujú. Jeho dielo, obeť, slávne
vzkriesenie. Kalvín pekne píše, že v Kristovi sú poklady nebeskej milosti. Tie prinášajú úžitok, ak sú
© Gajdošoci Juraj - 2017
56
prijímané vierou. Sviatosť je ako taký posol, ktorý ohlasuje Božiu štedrosť. Sviatosti sú bez rozporov
Božím slovom.
„ Pojem sviatostí obsahuje obecne všetky znamenia, ktoré Boh ľuďom niekedy naznačil, aby ich uistil
o pravdivosti svojich zasľúbení. Chcel, aby sa tieto zasľúbenia niekedy objavili v prirodzených veciach,
niekedy ich ukázal v zázrakoch.“ Medzi Božími zázrakmi Inštitúcia menuje strom života v raji, dúhu,
ktorú videl Noe. Tieto zázraky mali Adam a Noe za sviatosti. Boh svojim slovom dal i takúto podobu
stromu či dúhe. Sám Boh dáva sviatostiam svoju pečať. „ Kristus ustanovil dve sviatosti, ktorých užíva
kresťanská cirkev, krst a večeru Pánovu ( Mt 28, 19 ; 26, 26). Hoci i staré sviatosti hľadeli k tomu cieľu,
ku ktorému smerujú teraz naše, teda aby ukazovali ku Kristovi a takmer ako za ruku k Nemu viedli,
alebo skôr Ho akoby obrazne predstavovali a predkladali k poznaniu.“ Božie zasľúbenia sú platné, nad
každú pochybnosť. Sviatosti to len a len spečaťujú. Kristus je najvyšší kňaz, On sám vylial za nás svoju
krv. „ Krst nám dosvedčuje, že sme boli očistení a obmytí, večera Pánova potom, že sme boli vykúpení.“
Inštitúcia v závere kapitoly o sviatostiach uvádza, že kríž Kristov je prameňom našich sviatostí. Je to
naozaj čistý prameň, osviežuje a posilňuje našu vieru. Tento prameň vyviera z Božej lásky a milosti, pre
mňa a pre teba. Vďačne a pokorne čerpajme z prameňov spásy.
J.G.