1, didaktika ako vedná disciplíNA, jej predmet, Členenie

Tézy na štátne skúšky z Teoretických základov pedagogiky pre Bc. štúdium

(Učiteľský základ pre UVP, UOP, UŠŠ)

2008

Didaktika

1. 
   Didaktika ako vedná disciplína, jej predmet, členenie. Vzťah všeobecnej didaktiky k odborovým a predmetovým didaktikám. Základné didaktické kategórie. Základné systémovotvorné prvky vyučovacieho procesu.
   
2. 
   Vyučovací proces. Vymedzenie pojmu. Spoločenské, gnozeologické, psychologické základy vyučovacieho procesu. Fázy vyučovacieho procesu.
   
3. 
   Didaktické zásady - pojem, rôzne systémy didaktických zásad a podmienenosť ich uplatňovania.
   
4. 
   Výchovno-vzdelávací cieľ ako determinant výberu obsahu, metód, foriem a prostriedkov vyučovania. Rôzne úrovne konkretizácie výchovno-vzdelávacích cieľov. Kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele a ich taxonómie. Pozitíva a negatíva operacionalizácie výchovno-vzdelávacích cieľov. Možnosti kontroly plnenia výchovno-vzdelávacích cieľov.
   
5. 
   Obsah vyučovania, prvky učiva, učebné plány, učebné osnovy, kurikulum, vzdelávacie štandardy, tematické plány. Nové trendy v obsahu vzdelávania.
   
6. 
   Vyučovacie metódy – vymedzenie pojmu, možnosti triedenia vyučovacích metód, optimálny výber vyučovacích metód vo vyučovacom procese, charakteristika jednotlivých vyučovacích metód s akcentom na aktivizujúce vyučovacie metódy.
   
7. 
   Organizačné formy vyučovania – vymedzenie pojmu, členenie organizačných foriem vyučovania. Vyučovacia hodina ako základná organizačná forma na základnej a strednej škole, vyučovacia jednotka s laboratórnymi prácami, exkurzia a učebný deň.
   
8. 
   Príprava na vyučovaciu hodinu. Krátkodobá a dlhodobá príprava učiteľa.
   
9. 
   Didaktické prostriedky v procese vyučovania. Učebné pomôcky, didaktická technika, moderná didaktická technika. Príklady vhodného výberu a ich použitia vo vyučovaní.
   
10. 
    Hodnotenie a klasifikácia - pojem, funkcia. Jednotlivé druhy a formy hodnotenia žiakov, ich pozitíva a negatíva. Funkcie a možnosti hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu.
    
11. 
    Niektoré koncepcie vyučovacieho procesu – vymedzenie pojmu. Problémové vyučovanie, programované vyučovanie, skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, rozvíjajúce vyučovanie, tvorivo-humanistické vyučovanie.
    
12. 
    Alternatívne školy. Vymedzenie pojmov, klasické alternatívne školy (Walfdorská škola, Hibernianska škola, Freinetovská škola, Jenská škola), moderné alternatívne školy (Integrované tematické vyučovanie – ITV, Otvorené vyučovanie a Kolegiálna škola).
    

Literatúra:

FULKOVÁ, E. Kapitoly zo všeobecnej didaktiky. Bratislava : Infopress, 2006. ISBN 80-85402-78-5

FULKOVÁ, E., GNOTH, M. Pedagogická prax. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 80-8069-377-3

HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, MUCHA, M., K., TÓTHOVÁ, R. Úvod do pedagogiky. Bratislava : Enigma, 2006. ISBN 80-89132-29-4

KIPS, M. a kol.: Didaktika. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 2005.

OBDRŹÁLEK, Z. a kol.: Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003.

PASCH, M. a kol.: Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha : Portál, 1998.

TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Metodické centrum, 1997.

TUREK, I.: Inovácie v didaktike. Bratislava : Metodické centrum, 2004.

1, Didaktika ako vedná disciplína, jej predmet, členenie. Vzťah všeobecnej didaktiky k odborovým a predmetovým didaktikám. Základné didaktické kategórie. Základné systémovotvorné prvky vyučovacieho procesu
Didaktika ako teória vyučovania

• 
  z gr. didaskó = učiť, poúčať, vysvetľovať, dokazovať
  
• 
  didaktický = spôsob výučby
  
• 
  pojem D. začal používať v ped. W.Ratke – chápal ho ako umenie vyučovať
  
• 
  Komenský – dielo Veľká didaktika – umenie učiť všetkých všetkému – základy novodobej pedagogiky
  
• 
  D. je veda o obsahu vzdelania, o procese vyučovania a učenia a zaoberá sa aj otázkami interakcie medzi učiteľom a žiakom, skúma organizáciu vyučovacieho procesu a vyučovacie koncepcie
  
• 
  D. ako vedecká disciplína patrí medzi zákl. ped. disc. a skúma teóriu vzdelania a vyučovania a má za úlohu odhaliť zákonitosti úspešného vyučovania
  
• 
  D. objasňuje podstatu výchovno-vzdelávacej činnosti, zaoberá sa otázkami obsahu, metód, foriem, didaktických prostriedkov, učebným pomôcok a ich efektívnym využívaním vo VV procese
  
• 
  Švec chápe D. ako prevažne praktickú, užitú, transdisciplinárnu veu o skúmaní a uplatňovaní zákonitostí plánovania, organizovania a vyhodnocovania ľudského i subhumánneho učenia, najmä však inštitucionálnej výchovy akýchkoľvek predmetov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania akýchkoľvek subjektov
  
• 
  Predmetom didaktiky ako teórie vzdelania a vyučovania je skúmanie jednotlivých kategórií, ktoré sú základom vzdelávania a vyučovania
  
• 
  Základné didaktické pojmy sú vyučovanie, vzdelávanie ako proces a vzdelanie ako výsledok tohto procesu
  

VZDELÁVANIE

• 
  základná pedagogická kategória
  
• 
  proces zámerného získavania, osvojovania a rozvoja poznatkov a vedomostí, intelektových schopností a praktických skúseností a zručností
  
• 
  tento proces je súčasťou výchovy v širšom slova zmysle a napomáha vytvárať mravné, estetické, telesné a pracovné schopnosti, záujmy a návyky
  
• 
  podporuje neustály rast a rozvoj slobodnej a uvedomelej osobnosti
  
• 
  je to proces všestrannej humanizácie a kultivácie
  
• 
  je to dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť
  
• 
  vzdelávanie je celoživotný proces
  
• 
  osobitným druhom je samovzdelávanie
  
• 
  školské vzdelávanie je predpísané školou
  
• 
  funkcie
  

• 
  spoločenské hľadisko
  

• 
  socializačná + kulturačná + kvalifikačná + diferenciačná a selektívna
  

+ humanizačná + profesijná

• 
  pedagogické hľadisko
  

– inštrumentálna + informatívna + formatívna + výchovná

• 
  cieľom 1.stupňa základného vzdelávania je vytváranie predpokladov na celoživotné učenie sa
  
• 
  cieľom 2.stupňa základného vzdelávania je poskytnúť čo najkvalitnejší základ všeob. vzdelávania, tu je významná vnútorná diferenciácia povinnej a nepovinnej časti, ako je prelínanie života školy a mimo školy
  
• 
  ciele stredného vzdelávania:
  
  • 
    zabezpečiť pripravenosť mladých ľudí na celoživotného učenie sa
    
  • 
    podporovať zamestnateľnosť mladých v priebehu celého života
    
  • 
    rozvíjať široký všeobecno-odborný základ vzdelania
    
  • 
    v odbornom klásť dôraz na aplikované zvládnutie obsahu
    
  • 
    uplatňovať kľúčové kompetencie
    
• 
  vzdelávanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami – musí rešpektovať diferenciáciu vzdelávacích postupov , individualizáciu vzdelávania a poradenského systému, kt. musí smerovať k posilneniu prevencie sociálnej patológie v školách – záujmové vzdelávanie
  
• 
  vzdelávanie = eruditio (intelektové stránky) + výchova = educatio (rozvoj disciplinovanosti, morálky)
  
• 
  koncepcia vzdelávania – poňatie podstaty vzdelávania
  

– najdôležitejšie prvky sú subjekt (žiak), obsah vzdelávania,

soc. prost. a interakcia

• 
  nároky na gramotnosť – najvýznamnejší nástroj kultúrnej úrovne spoločnosti,
  

schopnosť alebo zručnosť určitej činnosti

– môže byť cudzojazyčná, počítačová, televízna,

funkčná (textová, dokumentová, numerická) a číselná
OBSAH VZDELÁVANIA
→ Obsahová stránka

• 
  závisí od rastu vedeckých poznatkov
  
• 
  obsah učiva je konkretizovaný v učebných plánoch, osnovách a v učebniciach pre jednotlivé predmety
  
• 
  obsah vzdelania tvorí všetko, čo sa človek učí, teda všetky vedomosti, zručnosti, návyky, vlastnosti, schopnosti, ktoré si edukant osvojuje alebo rozvíja vo vzdelávacom procese
  

→ Konkretizácia obsahu vzdelávania:

1. 
   u
   základné pedagogické dokumenty
   čebné plány
   
2. 
   učebné osnovy
   
3. 
   kurikulum
   
4. 
   učebnice
   

Učebné plány

• 
  základný pedagogický dokument
  
• 
  tu sú uvedené povinné, nepovinné a voliteľné predmety
  
• 
  zoznam a poradie predmetov na danom type školy, ročníka a na danom odbore
  
• 
  vymedzuje zoznam a poradie predmetov, ich zaradenie do ročníka a obsahuje týždennú a celkovú hodinovú dotáciu a rozdelenie predmetov na povinné, nepovinné a voliteľné
  
• 
  schvaľuje MŠ na návrh odbornej komisie
  

Učebné osnovy

• 
  základný pedagogický dokument, ktorý má určovať ciele, obsah, rozsah a procesuálnu stránku (či je to hodina, cvičenie, seminár) pre jednotlivé ročníky
  
• 
  určuje rozsah a má vzťah ku konkrétnym predmetom
  
• 
  záväzné pre učiteľov, pre školy do 70 %, učiteľ môže meniť obsah do 30 % - môže aktualizovať učivo, ale nemôže nič vyhodiť
  
• 
  sú záväzné, to znamená, že v každej dedinke sa bude učiť to isté ako napr. v Bratislave
  
• 
  skladá sa z kmeňového učiva (záväzného) a rozširujúceho učiva
  
• 
  schvaľuje MŠ SR
  

→ Výber učiva musí mať na zreteli:

• 
  rozsah učiva – primeranosť obsahu a rozsahu učiva vo vzťahu k žiakom, ale aj k požiadavkám spoločnosti
  
• 
  integráciu – spätosť a prepojenie učiva, aby žiak získal komplexnejší pohľad
  
• 
  postupnosť – nadväznosť učiva, čo umožňuje ľahšie učenie
  
• 
  nepretržitosť, špirálovitosť – učivo sa opakuje, vracia sa k nemu, obohacuje sa
  

jasnosť, zrozumiteľnosť – aby učivo nespôsobovalo problémy pri jeho osvojovaní, aby sa dopĺňalo, prelínalo, aby učivo na jednom predmete bolo v súlade s učivom iných predmet

• 
  rovnováha – požiadavky učiva majú byť v rovnováhe vo vzťahu učivo a spoločnosť, učivo a žiak
  

→ Druhy osnovania

1. 
   lineárne, postupné
   

– k odučenému učivu sa nemusíme vracať, ďalšie učivo naň nadväzuje

2. 
   cyklické
   

– učivo je rozvrhnuté do viacerých cyklov, každý nasledujúci cyklus prehlbuje a rozširuje vedomosti a schopnosti

3. 
   špirálovité
   

– k preberanému učivu sa vraciame, vychádzame z neho, rozširujeme a obohacujeme ho
Vzdelanie

• 
  nadobudnuté vzdelávanie
  
• 
  súhrn vedomostí
  
• 
  výsledok učiaceho sa procesu
  
• 
  je to výsledok alebo konečný efekt procesu získavania vedomostí, intelektových schopností a praktických zručností, rozvoja rozumovej stránky osobnosti, jej myslenia a pamäti
  
• 
  je to utváranie celkového postoja k svetu, životu
  
• 
  obsahom vzdelania sú fakty, výkony, poznávacie procesy, poučky a hodnoty
  
• 
  vedomosti sú osvojené, zapamätané a pochopené vzťahy medzi nimi, v ktorých sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí študentov
  
• 
  zručnosti sú nadobudnuté pohotovosti, správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať istú činnosť na základne osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej skúsenosti
  
• 
  návyk je zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov
  
• 
  stránky vzdelania sú: formálna, materiálna, teoretická, praktická, subjektívna
  

OBSAH VZDELANIA
→ Členenie horizontálne

• 
  všeobecné vzdelanie
  

(ZŠ, výber potrebného obsahu učiva)

• 
  polytechnické vzdelanie
  

(osvojenie základných pracovných a tech.zručností, ale aj vedomosti z jednotlivých výrobných odvetví)

• 
  odborné vzdelanie – neúplné, úplné, vyššie
  

(vedomosti, kt. sa úzko viažu na vybrané predmetné obsahy určitého odboru)
→ Členenie vertikálne

• 
  ZŠ
  

• 
  SŠ – neúplné (výučný list), úplné (maturita), vyššie odborné (diplom, maturitné vysvedčenie)
  

• 
  VŠ – neúplné (Bc.), úplné (Mgr.)
  

Mgr. = pregraduálne štúdium

Po Mgr. = postgraduálne štúdium – platí sa za každú skúšku

1.) malý doktorát

• 
  Dr. pred menom
  
• 
  nahrádza 1. kvalifikačnú skúšku
  
• 
  vykonáva sa na absolvovanej katedre – téma + konzultant
  
• 
  rigorózna práca – min. 120 strán
  
• 
  rigorózne skúšky – po roku skúšky z troch predmetov
  
• 
  vyhovel / nevyhovel
  

2.) doktorandské štúdium

- PhD. – veľký doktorát za menom – bývalé CSc.

- na absolvovanej katedre

- prijímačky – písomná časť + cudzí jazyk

- obhajoba projektu pred komisiou

- interní doktorandi – 3 roky + externí doktorandi - 5 rokov

3.) odborný asistent

- ak bol ako doktorand vynikajúci

- 5 rokov učí na katedre
4.) docent

- po 5 rokoch učenia

- habilitačná skúška, habilitačná prednáška

- vedecká monografia

- musí mať 10 – 15 odborných citácií

- obhajoba vedeckej monografie

5.) univerzitný profesor

- udeľuje prezident SR na hrade pri ceremónii

- po 10 rokoch učenia

- musí byť uvedených viac našich aj zahraničných citácií

- musí byť viac vedeckých monografií

- inauguračná prednáška = obhajoba

Členenie didaktiky
→ Členenie didaktiky podľa obsahového hľadiska

1. 
   Všeobecná
   
2. 
   Sférová
   
3. 
   Odborová
   
4. 
   Odvetvová
   
5. 
   Špecializačná
   
6. 
   Subšpecializačná
   

→ Členenie didaktiky podľa Fulkovej

1. 
   Všeobecná – je to teória vzdelávania a vyučovania, zaoberá sa obsahom vzdelávania
   

Aplikovaná – vznikla na základe potrieb rešpektovať povahové a sociálne zvláštnosti detí, mládeže a dospelých pri tvorbe cieľov a obsahu vzdelávania

2. 
   Odborová – dotýka sa viacerých vyučovacích predmetov, alebo predmetových oblastí (napr. D.biológie)
   

Predmetová – ich základ tvoria poznatky príslušných aplikovaných D. z analýzy tých vedných odborov, ktorých poznatky spracúvajú do predmetových didaktických systémov
→ Členenie podľa Petláka

1. 
   všeobecná didaktika
   
2. 
   didaktika predmetov
   
3. 
   špeciálne didaktiky
   

→ Členenie didaktiky podľa Šveca

1. 
   podľa etáp vzdelávacieho stupňa – predškolská D., D.1.st.ZŠ, D.2.st.ZŠ, SŠ D., VŠ D.
   
2. 
   podľa periód ľudského života – pedoD., androD., geroD.
   
3. 
   podľa inštitucionálno-organizačných subjektov – školská D., osvetová D., zamestnávateľskoorganizačná D.,
   

spoločenskoorganizačná D.
Systémovo-tvorný prístup k vzdelávaniu

• 
  Vzdelanie je súčasť nejakého väčšieho systému
  
• 
  Systém je množina elementov vzájomne závislých a spojených prvkov. Jestvujú spätnoväzbové vzťahy a závislosti medzi jednotlivými elementmi, ale i medzi nimi a celým systémom a medzi celým systémom a jeho okolím.
  
• 
  Nejestvuje žiadny jav, teda ani vzdelávanie samo osebe, izolovanie, ale vždy je súčasťou určitého celku, je zapojený do určitého poriadku, je prvkom danej štruktúry a plní konkrétnu funkciu v súlade s inými prvkami systému.
  
• 
  Vzdelávanie je súčasťou vyššieho systému, napríklad spoločnosti, samo však vytvára tiež systém, ktorý tvorí rad prvkov, ktoré majú rôzne systémotvorné funkcie, vytvárajú väzby s ďalším prvkom, ale vždy sa vzájomne ovplyvňujú, vytvárajú komplexný celok,
  
• 
  ktorý nemožno ľubovoľne meniť bez následkov na ďalšom rozvoji tohto systému.
  
• 
  Medzi hlavné systémotvorné elementy vzdelávania patria funkcie vzdelávania, koncepcia vzdelávania, didaktické zákonitosti a zásady, ciele vyučovania, obsah vyučovania, vyučovací proces, prostriedky vyučovania a ľudský faktor učiteľ a žiak.
  

Základné Pedagogické pojmy a ich vzťahy

- zákl. pojmy reflektujúce najvšeobecnejšie a najpodstatnejšie vlastnosti, stránky, vzťahy javov skutočnosti a poznania sa nazývajú kategórie, navzájom spolu súvisia, spolupôsobia, vyvíjajú sa
Vzdelávanie – v P.teórii proces zámerného získavania a rozvoja vedomostí, intelektových schopností a praktických skúseností, je súčasťou výchovy v širšom slova zmysle + Výchova – v širšom zmysle je syntézou výchovy a vzdelávania
Vzdelávanie – podporuje rast a rozvoj osobnosti, ktorá nadobúda nové kvality a príslušnými zmenami v správaní ovplyvňuje všetkých členov spoločnosti

-hierarchizácia z antickej kultúry – vzdelávanie=eruditio (intelektové stránky) + výchova=educatio (rozvoj disciplinovanosti, morálky)

Vzdelávanie – proces všestrannej humanizácie a kultivácie – proces cieľavedomého a systematického nadobúdania poznatkov, ktorý s realizuje v edukačnom prostredí – dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov v škole na príprave učiacich sa na ich život v spoločnosti, podľa smerníc cieľového programu, hlavne modelu absolventa školy – zabezpečuje zo spoločenského (A) alebo P.(B) hľadiska funkcie:

A: socializačnú, akulturačnú, kvalifikačnú, diferenciačnú, selektívnu, humanizačnú, profesijnú

B: inštrumentálnu, informatívnu, formatívnu, výchovnú – obsahuje 2 prvky:

formálne a obsahové vzdelávanie – cieľom 1.stupňa základného vzdelávania je vytváranie predpokladov na celoživotné učenie sa – cieľom 2.stupňa základného vzdelávania je poskytnúť čo najkvalitnejší základ všeob. vzdelávania, tu je významná vnútorná diferenciácia povinnej a nepovinnej časti, ako je prelínanie života školy a mimo školy – ciele stredného vzdelávania: zabezp. pripravenosť mladých ľudí na celoživotného učenie sa / podporovať zamestnateľnosť mladých v priebehu celého života / rozvíjať široký všeobecno-odborný základ vzdelania- v odbornom klásť dôraz na aplikované zvládnutie obsahu / uplatňovať kľúčové kompetencie – gymnaziálne vzdelávanie – stredné odborné – vzdelávanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami-musí rešpektovať diferenciáciu vzdelávacích postupov , individualizáciu vzdelávania a poradenského systému, kt. musí smerovať k posilneniu prevencie sociálnej patológie v školách – záujmové vzdelávanie – samovzdelávanie – modernizácia vzdelávania-orientácia na ľudské zdroje, kde nielen školské vzdelávanie, ale aj celoživotné, permanentné sa v súčasnosti stáva nutnosťou v celom kultúrnom svete – kvalita je mierou dokonalosti, hodnosti, užitočnosti výchovy a vzd. – koncepcia vzdelávania=poňatie podstaty vzdelávania – najdôležitejšie prvky subjekt (žiak), obsah vzd., soc. prost. a interakciu – nároky na gramotnosť=najvýznamnejší nástroj kultúrnej úrovne spoločnosti, schopnosť alebo zručnosť určitej činnosti – cudzojazyčná, počítačová, televízna, funkčná (textová, dokumentová, numerická), číselná
Vzdelanie – nadobudnuté vzdelávanie, výsledok učiaceho sa procesu – proces uvedomelého a cieľa vedomého sprostredkovania a aktívneho osvojovania si poznatkov a skúseností rôzneho obsahu a utváranie celkového postoja k svetu a životu

-Atribúty vzdelania – všeobecné (ZŠ, výber potrebného obsahu učiva) a odborné (vedomosti, kt. sa úzko viažu na vybrané predmetné obsahy určitého odboru) technické (osvojenie základných pracovných a technických zručností, ale aj vedomosti z jednotlivých výrobných odvetví)

-Obsah vzdelania – fakty, výkony, poznávacie procesy, poučky a hodnoty

-Stránky vzdelania – formálna, materiálna, teoretická, praktická, subjektívna

2, Vyučovací proces. Vymedzenie pojmu. Spoločenské, gnozeologické, psychologické základy vyučovacieho procesu. Fázy vyučovacieho procesu.
VYUČOVACÍ PROCES – CYSKLUS A FÁZY VYUČOVACIEHO PROCESU
→ Vyučovací proces

• 
  dej, činnosť
  
• 
  poznávací proces
  
• 
  metodický postup
  
• 
  organizačná forma inštitucionalizovaného učenia
  
• 
  vzdelávací metodický postup
  
• 
  cieľavedomé, zámerné, plánovité pôsobenie subjektu vyučovania (U) na objekt vzdelávania a výchova (Ž), aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný. Žiak je zároveň subjektom vyučovacieho procesu, v ktorom si okrem osvojovania nových vedomostí, spôsobilostí, vytvárania zručností a návykov rozvíja a poznávacie procesy, formuje osobnosť, ale súčasne spätne vplýva na učiteľa.
  

→ Vyučovací proces plní tieto funkcie:

a) vzdelávaciu-informatívnu

b) formatívnu

c) výchovnú

d) preopedeutickú

e) rozvíjajúcu
→ Predmet vyučovania – pedagogické kategórie

Žiak

Učiteľ

Vedomosti

Zručnosti

Návyky

Obsah učiva

Metódy a formy práce

Didaktické zásady

+ intencie, obsah a zložky vyučovania, vyučovacie metódy, médiá,

antropopsychologické predpoklady, spoločensko-kultúrne predpoklady
→ príprava časovo-tematického plánu – funkcia vzdelávacia, výchovná

1. 
   činnosť učiteľa
   
2. 
   činnosť žiaka
   
3. 
   obsah učiva
   

• 
  spojenie teórie s praxou
  
• 
  psychologické základy (rešpektovanie psychickej osobitosti)
  

PROCES
→ 3 sekvencie

→ 5 fáz
Sekvencie:

1. 
   prípravná
   
2. 
   realizačná
   
3. 
   diagnostická
   

- prípravná sekvencia

– zahrňuje obdobie projektovania a plánovania výučby, prípravu na VV pôsobenie

– príprava časovo-tematického plánu – rozpis učiva na celý rok – v septembri

– príprava na vyučovaciu hodinu – každú hodinu

- realizačná sekvencia

– zahrňuje komplexný priebeh vyučovania v konkrétnych podmienkach školy

– to, čo sa realizuje na hodine
- diagnostická sekvencia

– uzatvára VV proces, spätne ovplyvňuje prípravnú a realizačnú sekvenciu

– vnútorná diagnostika – diagnostika výkonov žiakov

– vonkajšia diagnostika – diagnostika výkonov učiteľov

- diagnostika učiteľa = hospitácie - hospitácie môžu byť úvodné, priebežné, komplexné, záverečné  komplexný záverečný záznam

- hospitácie môže vykonávať cvičný učiteľ, zástupca, riaditeľ, inšpektor

FÁZY: 1. motivácia = príprava žiakov na aktívne osvojovanie učiva