K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II
Yüklə 447,48 Kb. Pdf görüntüsü
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Ján Kalvín Učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie XXXI.
© Gajdošoci Juraj - 2017 59
Hlas Inštitúcie XXXI. O večeri Pánovej Už od mladi sa kresťansky učíme, že máme dve sviatosti, krst a večeru Pánovu. Ustanovil ich Pán Ježiš Kristus, to je doložením pravosti a plnosti. Večera Pánova je v Učení kresťanského náboženstva, Inštitúcii, vysvetľovaná reformátorom Kalvínom, poznáva v nej zvláštnu Božiu milosť. Pri čítaní týchto riadkov môžeme zvážiť aj náš vzťah k večeri Pánovej, náš záujem o ňu a pristupovanie k nej. Je to sviatosť, ktorá sa nám hriešnym dostáva. Dar, v ktorom poznávame obeť nášho Pána Ježiša Krista za nás. Kalvín uvádza: “ Druhá sviatosť, ustanovená v kresťanskej cirkvi je chlieb posvätený v tele Kristovom a víno, posvätené v Jeho krvi. Nazývame ju buď večerou Pánovou alebo eucharistiou ( dobrorečením), lebo jednak sa nám dostáva dobrotivosťou Pánovou duchovného pokrmu, jednak v nej vzdávame vďaku tejto Jeho dobročinnosti“. K večeri Pánovej je pripojené zasľúbenie, potvrdzuje obeť Pánovu. Večnosť a jedinečnosť Jeho obete, ktorá je dokonalá raz a navždy. „ Kde je zasľúbenie, tam sa má viera o čo oprieť, čím sa potešiť a čím sa utvrdiť.“ Podľa Kalvína poznávame, že Kristus je vštepený v nás a my v Neho. Čo je Jeho preto smieme nazývať a poznávať ako naše. On prevzal naše hriechy, ospravedlňuje nás. To, že Kristus prevzal na seba naše hriechy, nazýva reformátor zámenou. Ježiš Kristus prijal na seba našu chudobu a na nás preniesol svoje bohatstvo. To je zámena hodná Božej lásky, našej vďačnosti a pozornosti. Večera Pánova nám jasne približuje dielo nášho Vykupiteľa. Prevzal na seba naše človečenstvo, prijal našu slabosť. Na druhej strane nás obdaril bohatstvom večného života. V Ňom sme deti Božie! Večera Pánova nám zaručuje večnú milosť lebo Božie slovo neklame a nezavádza. Čo je v Božom slove to pevne platí, Kalvín to podkladá biblickými citátmi: Mt 26, 26; Mk 14, 22; Lk 22, 10; 1 Kor 11, 23. Príkaz pri večeri Pánovej vziať, znamená naše privlastnenie, zjednotenie s Kristom. Kristovo telo a Jeho krv, Jeho život, to bolo vydané za nás. „ Musíme sa dať priviesť od veci telesných, ktoré sú vo sviatostiach predkladané istou obdobou k veciam duchovným.“ Večera Pánova je Kalvínom aj krátko charakterizovaná ako posilnenie, zotavenie, potešenie. Nie je nič lepšie čo do vlastností, aby nám lepšie priblížilo zmysel a podstatu obete Krista, než chlieb a víno. Hlavná úloha sviatosti je podať zasľúbenie. Neomylné a potvrdzujúce večný život. Zapečatiť a upevniť, tu je v Inštitúcii uvedené evanjelium Jn 6, 48 – 58. Nie náhodou nazval seba náš Pán, chlebom života. Tým sa my máme ustavične živiť. Inštitúcia krásne rozpisuje, že tento chlieb života je obživenie, ktoré nás má nekonečne živiť. Zachováva nás pri živote. Kristus sa pre nás narodil a tiež pre nás zomrel. Pre nás vstal z mŕtvych! Kalvín poznamenáva, že vo sviatosti je moc, ktorú ľudský rozum ani nemôže náležite preskúmať. Odsudzuje učenie, že vo sviatosti je skutočne prítomné telo Krista, Jeho krv. Pýta sa oproti nesprávnym učeniam, akým spôsobom my jeme Jeho telo? „ Majme predovšetkým na mysli, že sviatosť je čosi duchovné, čím chcel Pán živiť nie naše žalúdky, ale naše duše.“ Vo večeri Pánovej je Kristus podľa Kalvína, nie pre naše telo, ale tak, aby Ho poznala naša duša. Tu je obrovská tajomná sila večere Pánovej, ktorú telesnosť nemôže obsiahnuť. Pred Kristom ustupuje každá jedna prekážka. Otázka nie je čo Boh môže, ale čo Boh chce. Božie kráľovstvo vôbec nemožno ohraničiť. Preto sa nemáme zaoberať prítomnosťou Krista vo sviatosti večere Pánovej. „ Pre poučenie hovoríme, že je podávané pravdivo a pôsobivo, nie však prirodzene. Tím totiž naznačujeme, že v sviatosti nie je podávaná samotná podstata tela alebo pravé a prirodzené telo Kristovo, ale všetky dobrodenia, ktoré nám Kristus vo svojom tele preukázal. To znamená tú prítomnosť tela, ako ju vyžaduje zmysel sviatosti.“ Inštitúcia poznamenáva, že sviatosť sa má prijímať a nie sa jej klaňať. Kristus vystúpil na nebesia, tak nás učí Písmo. Preto telesne nie je vo sviatosti, ale máme vzhliadať k nebesiam, tam je na pravici Božej. Apoštolovia, tak ich napodobujeme, mali činiť na Jeho pamiatku. Vyznávame a pamätáme na nášho Spasiteľa. Všetci, ktorí sa zúčastňujú večere Pánovej, stávajú sa jedným telom. Platí, že Krista nemôžeme milovať, ak Ho nemilujeme v bratoch a sestrách. Kalvín nám i dnes pripomína dielo Augustína, ktorý nazýva túto sviatosť putom lásky. Kristus nás posilňuje príkladom, dáva sám seba. Bez Neho, bez Krista sme mŕtvi! On je pre chudobných dobrotivý darca. Večera Pánova je Kalvínom
© Gajdošoci Juraj - 2017 60 podnetne charakterizovaná: „ Tento svätý hod je nemocným liekom, hrešiacim útechou a chudobným štedrým darom“. Pri tejto sviatosti zaväzujeme jeden druhého sebe. Inštititúcia sa vyjadruje ku všetkým, zúčastniť sa raz ročne nestačí. Vo výklade Kalvín zdôrazňuje obeť Pána Ježiša Krista, je večne dostačujúca. Už nemusíme obetovať, konať omše. „ Všetci kresťania sme kráľovským kňazstvom, lebo skrze Krista obetujeme Bohu obeť chvály, to je ovocie pier, oslavujúcich Jeho meno ( 1 Pet 2,9; Žid 13, 15).“ Kristus je najvyšší kňaz, je oltár, na ktorý skladáme naše dary. V Ňom sme kráľovským kňazstvom, slúžime mu svojim životom. „ Krst je akoby akýsi vstup do cirkvi a počiatok viery, ale večera je ako ustavičný pokrm, ktorým Kristus duchovne obživuje rodinu svojich verných.“ Podľa Kalvína máme v podávaní večere Pánovej rozumieť tomu, že nás Kristus stále živý. Opätovne si to pripomíname. V Kristovi máme všetky poklady múdrosti a známosti, na základe Kol 2,3. Večera Pánova je Božím tajomstvom, ďakujme za nami nezaslúženú milosť. Kristus život náš! J.G.
Yüklə 447,48 Kb. Dostları ilə paylaş:
|