K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II
Yüklə 447,48 Kb. Pdf görüntüsü
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Ján Kalvín Učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie XXX.
© Gajdošoci Juraj - 2017 57
Hlas Inštitúcie XXX. O krste
Každý kresťan je pokrstený. V Božom slove máme množstvo príkladov, ktoré uvádzajú krst. Pán Ježiš Kristus ustanovil krst, keď vysielal svojich učeníkov. Vzkriesený Pán im dáva pokyny vzkriesenia, nového života. Svätý krst aj pre nás veľa znamená. Ján Kalvín, Učenie kresťanského náboženstva čiže Inštitúcia, nás rozpamätáva na význam krstu. Zamyslime sa teda nad tým, že sme pokrstení, posvätení. Zvlášť v dnešnej dobe, keď sa krst znevažuje. Nadarmo sa používa jeho názov pri „ krstoch“ kníh, hudobných nosičov, lodí. Mnohí rodičia považujú krst svojich detí za zbytočný. Potom aj takým spôsobom žijú, myslia a konajú. Kalvín nás upozorňuje jasne: „ Krst nám bol daný od Boha najprv, aby slúžil našej viere pred Ním, potom nášmu vyznaniu pred ľuďmi“. Je tu viera a vyznanie, oboje nie je čisto z nás, ale potrebujeme k tomu zmocnenie. Základ nám dáva krst, sviatosť. Bez krstu nie je plná viera a nie je smelé vyznanie. Krst je daný Bohom, pred Ním krst žijeme. Reformátor považuje krst za priame Božie, posolstvo nám darované. Zvestuje očistenie od hriechov, večný život. Naše hriechy sú odpustené v Kristovi! „ Lebo chce, aby všetci, ktorí uverili, boli pokrstení na odpustenie hriechov ( Mt 28, 19 ; Sk 2, 38).“ Kalvín, varuje pred tým, že krst nie je akýmsi vyjadrením príslušnosti k náboženstvu pred ľuďmi. Má hlbší zmysel a poriadok. Je výrazovým prostriedkom Božej milosti. Je v ňom Boží zámer, Boh chce, Božia vôľa. Boh nemá záľubu v smrti hriešnika. Je otázne ako sme my stým uzrozumení, akú poslušnosť prechovávame k Bohu. „ Nesmieme sa domnievať, že sa krst vzťahuje len na minulú dobu, takže pre nové poklesky, do ktorých od krstu znovu upadáme, treba hľadať nejaké nové lieky.“ Kalvínovo biblické ťažisko o krste, je položené na tom, že hoci sme pokrstení v akejkoľvek dobe, sme raz a postačujúco očistení na celý život. V našom hriešnom a porušenom živote si pamiatku krstu musíme obnovovať. Tak prijímať istotu odpustenia hriechov. V krste je nám ponúknutá čistota nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista. „ Ešte inú útechu prináša krst, ukazuje nám naše umŕtvenie v Kristovi a nový život v Ňom. Veď ako hovorí apoštol ( Rim 6,3 ), sme pokrstení v Jeho smrť, keď sme spolu s Ním pochovaní v smrť, aby sme chodili v novote života.“ Kalvín to ďalej rozvádza, je to preto, že máme umrieť našim hriešnym žiadostiam. Má nás ťahať príklad Kristov! Krstom sme vštepení do smrti Kristovej, súčasne v pôsobnosť zmŕtvychvstania. Katolícky názor je, že krstom sa zo stratených detí stávame deťmi Božími. Apoštolovia krstili krstom pokánia na odpustenie hriechov, tu Inštitúcia predostiera biblické miesta: Mt 3,6 a 11; Lk 3,3 a 16; Jn 3, 23; Jn 4, 1-2; Sk 2, 38 a 41. O tých ktorí vysluhujú sviatosť sa píše: „ Veď sú len služobníkmi vonkajšieho znamenia, pôvodcom vnútornej milosti je Kristus“. Tu teda nesmú ani Kristovi služobníci opomínať moc Pánovu, tajomnú a preniknuteľnú všetko. Už Starý zákon učí, že národ izraelský bol pokrstený v oblaku a v mori, 1 Kor 10,2. Hospodin zázračne oslobodzoval, pritom určoval a razil cestu. Nepriatelia boli Izraelu v pätách, ako Kalvín píše, ale nič nedosiahli. „ Lebo tak nám v krste sľubuje i viditeľným znamením ukazuje, že sme vyvedení a vyslobodení zo zajatia egyptského, to je z otroctva hriechu, a že je utopený náš faraón, to je diabol, hoci i tak nás neprestáva trápiť a trýzniť.“ Podľa Inštitúcie sa vôbec nemáme báť, ukazuje síce svoju moc, ale nemôže zvíťaziť. Krst nás nezbavuje dedičného hriechu, skutkov tela. Pred Bohom sme jasne odhalení, usvedčení. Boh pozná naše zmýšľanie, konanie a následky. Tu krst uisťuje o Božej pomoci. Božia spravodlivosť je záchrana z milosti. V telesnom živote v nás pretrvávajú hriešne zlozvyky a zvody. Nesmie však hriech byť našim vodcom. Nesmie víťaziť a dvíhať sa. Kalvínovo zdôraznenie : „ Takto teda treba myslieť. Sme pokrstení na umŕtvenie nášho tela a umŕtvenie v nás začína krstom a deň čo deň ho prevádzame; dokoná sa však až z tohto života odídeme k Pánovi. Sľubuje Pán v krste odpustenie hriechov, to prijmi a buď bez starosti“. Je tu objasnená jednota a spojenie s Kristom, účasť na spáse. V sviatosti je znamenie a ruka Pána. Jeho služobník je toho poslom. Sviatosť ako taká nemá hodnotu od človeka, ale je zhodnotená milosrdenstvom Trojjediného Boha. Krst je Božia vec. Krst je bohatý v zasľúbeniach. „ Boh sľubuje skrze krst odpustenie hriechov, a to, čo zasľúbil nepochybne splní všetkým veriacim.“ Pri sviatosti má © Gajdošoci Juraj - 2017 58 dôležité miesto poučenie o Božích zasľúbeniach, rovnako vyznanie viery. Kalvín sa zoberá aj dôvodom, prečo sú krstené deti kresťanov. Podľa neho deti pri krste už prijímajú prvotiny dobra, ktoré raz budú bohato a plne užívať. I v útlom veku sú nádobami Božieho veľkého milosrdenstva. Kalvín aj pre súčasnosť hodnotí, že Písmo nestanovuje rozdielnosť prístupu k večnému životu podľa veku. „ Krst sa právom vzťahuje na deti, lebo i ich viera je spoločná s vierou dospelých, Mt 19, 14.“ Svätý krst pripája človeka ku Kristovi, zapečaťuje Jeho pravdu. Reformátor podpisuje, že bez krstu je kráľovstvo nebeské pre človeka zamknuté. Namiesto obriezky nastal krst. V ňom je veľké Božie zasľúbenie, deťom i dospelým. V ňom je oddelenie od pohanov. Dar krstu je nesmierny, zázračný a milostivý. Na to sa dívajme za každých okolností. Svätý krst nás poznamenáva na nový život v Kristovi. Iste, sme náchylní hrešiť čo aj robíme. Sme náklonní zaprieť a zľahostajnieť. Nezabúdajme na to, že byť učeníkom Kristovým je ohromná vec. Vyznávať Ho pred ľuďmi máme slobodne a z láskou. Obnovujme krst a naše posvätenie denne, vyznávajúcou vierou. Potom náš život bude bohatší a krajší. Vyznávajme, nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. J.G.
Yüklə 447,48 Kb. Dostları ilə paylaş:
|