K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II
Yüklə 447,48 Kb. Pdf görüntüsü
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Ján Kalvín Učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie XXV.
© Gajdošoci Juraj - 2017 47
Hlas Inštitúcie XXV. Chlieb náš každodenný daj nám dnes! Každý deň sme odkázaní na Božiu starostlivosť. Zároveň každý deň ju dokazuje a potvrdzuje. Boh sa o všetkých stará, On je náš nebeský Otec. Stále deň čo deň sa len dokazuje Jeho veľká starostlivosť. Kalvín sa vyjadruje, že v tejto prosbe žiadame od Boha to čo potrebujeme. Žiadame v našej nedostatočnosti a chudobe. Chlieb každodenný nám môže darovať len Boh. On nám všetko pripravuje, o všetko sa stará. Kalvín prosbu o každodenný chlieb v Inštitúcii vysvetľuje: „ V nej prosíme Boha obecne za všetko, čo vyžaduje naše telesné blaho z vecí tohto sveta, nielen, aby sme sa mali čím živiť a obliekať, tiež i za všetko vôbec, čo on sám pripravuje. Aby nám to bolo k úžitku tak, aby sme mohli svoj chlieb požívať v pokoji“. Takže chlieb je tu podľa reformátora obsiahlejší, širší pojem. Znamená veľkú Božiu starostlivosť o každého človeka. O ňu aj máme prosiť lebo si ju nezaslúžime. Nezabúdajme že nič neprichádza samo len tak, ale od Boha. Ak by nás každý deň neviedol a nezaopatroval bolo by s nami zle. Tak objasňuje Kalvinové Učenie kresťanského náboženstva, Inštitúcia. „ Touto prosbou sa krátko odovzdávame do Jeho starostlivosti a zverujeme sa Jeho prozreteľnosti, aby nás pásol, chránil a zachovával.“ Je to naozaj tak, Boh vie čo my potrebujeme, nemusíme o tom dlho hovoriť. On dokonale pozná naše srdcia, naše zmýšľanie a pohnútky. Nám už ostáva len sa s dôverou zveriť do Jeho starostlivosti. Nechať sa viesť a živiť Jeho láskou. Veď vieme, že aj poľné ľalie sú v Božej starostlivosti. „ Lebo neopovrhol najlepší Otec prijať do svojej starostlivosti a opatery i naše telo, aby cvičil našu vieru i v týchto maličkostiach až do poslednej omrvinky chleba a kvapky vody.“ Kalvín priznáva našu ľudskú slabosť, že sa nadpriemerne staráme o telo, viac než o dušu. O svoje telo sme znepokojení. Kalvín poučne píše, že ak nemáme po ruke hojnosť vína, obilia a oleja, chvejeme sa a sme v pochybnostiach. Reformátor objasňuje: „ Ďaleko viac váhy prikladáme tieňu tohto krátkeho života než onej večnej nesmrteľnosti“. Je to tak, staráme sa čo bude dnes a zajtra. Sme príliš zameraní na pozemské veci. Na jednej strane máme pracovať, snažiť sa, ale pri tom prosiť o každodenný chlieb. Lebo my akokoľvek usilovne pracujeme, nie je to postačujúce pre náš život. Pridanou hodnotou je Božia starostlivosť o nás. Ak Boh nepožehná darmo sa namáhame a lopotíme od rána do večera. Naša snaha by nebola korunovaná úspechom. Podľa Kalvína, úloha viery nie je ľahká, odkladať nedôveru, ktorej sa držíme zubami nechtami. Tu uvádza Kalvín biblické miesto Mt 6, 11. Nášho Otca prosíme za náš chlieb. „ Ďalej v tom, že hovoríme každodenný a dnes, je pre nás poučenie, že nemáme horieť neprimeranou žiadostivosťou po tých pominuteľných veciach, ktoré by sme neskôr mohli v pyšnej túžbe zneužívať k pôžitkárstvu, pýche, alebo inému druhu rozmarnosti.“ Tu si môžeme spomenúť na cestu Božieho ľudu cez púšť. Nebeská manna prichádzala ako nebeský dar každý deň, kto nazbieral viac ako potreboval, manna sa skazila. Nesmieme byť nevďační a nesmie sa nám máliť, Boh nám dáva čo potrebujeme. On pozná mieru darov ! „ Máme prosiť len toľko, koľko postačí našej potrebe akoby na deň. A to v tej istej dôvere, že Otec náš ako nás dnes živil, neodoprie nám ani zajtra svoju pomoc!“ My si nikdy nemyslíme, že dokážeme zhromaždiť dostatočné množstvo, všetko čo potrebujeme. Práve naopak, uvedomujme si bezhraničnú závislosť na Bohu! Nijaké majetky nás nesmú priviesť k pýche, to by bolo zlé. Kalvín sa nerozpakuje pripomínať: „ Nech oplývame akýmkoľvek veľkým množstvom majetku, i keď budú naplnené stodoly, vždy predsa sa sluší, aby sme prosili o chlieb každodenný. Majme na mysli to, že všetko hmotné bohatstvo nie je ničím, keď Pán nedáva prospech a nerozhojňuje vyliatím svojho požehnania. Ani to nie je naše, čo máme v ruke, pokiaľ nám z neho neudelí čiastočku na každú jednotlivú hodinu a pokiaľ nám ho nedovolí užívať“ . Je tu obdarovanie a dovolenie. Dary pre telesný život vytvárajú perspektívu života večného. Sprítomňujú Božiu lásku, ktorá je až na večnosť. Tu nesmie mať miesto nespokojnosť, nenásytnosť, lakomstvo, nevďačnosť. V Inštitúcii sa jasne uvádza, že ten kto je presýtený svojim prebytkom, kto má pyšné srdce vo svojej zabezpečenosti a volá touto prosbou k Bohu, posmieva sa Mu.
© Gajdošoci Juraj - 2017 48 Aj toto nás vedie k premýšľaniu nad sebou. K tomu, aby sme sa skúmali a poznávali tak to čo je dôležité. Čo naozaj musíme mať každý deň. Kalvín tiež varuje neopovrhovať každodenným chlebom. Modlitbu Pánovu, Otčenáš, považuje za pravú modlitbu. A taká modlitba musí pred Bohom všetko vyliať, celú myseľ, celé vnútro. Človek pred Bohom nesmie vôbec nič skrývať. „ V tom, že chlieb je nazývaný náš, vyvstáva ešte viac Božia láskavosť, ktorá činí našim vlastníctvom to, čo sme si nijako nezaslúžili.“ K tomu sú v Inštitúcii uvedené biblické miesta: 5 M 8, 3 a 5 M 17 – 18. My sa musíme učiť stále viac chápať Božiu lásku, je veľkolepá. V nej môžeme nazývať naše to, čo naše vôbec nie je. Boh je štedrý darca a na tom stojí každý deň nášho života. Boh nám veľa daruje aj cez prácu našich rúk, ani tu si nesmieme namýšľať, že sme to dokázali vlastnou šikovnosťou. Len našim pričinením, chytrosťou a plánovaním. Chlieb každodenný je milosť, stály prísun Božích darov. Majme pre ne otvorené srdcia, neberme ich bez vďaky a lásky. Usilujme sa zavďačiť nášmu nebeskému Otcovi za Jeho náklonnosť. Stále trvá Jeho milosť, každý deň ju poznávajme a obdivujme. J.G.
Yüklə 447,48 Kb. Dostları ilə paylaş:
|