K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

53

Ján Kalvín

   Učenie kresťanského náboženstva

      Hlas Inštitúcie XXVIII.

Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky.

     Ján Kalvín vidí v tejto prosbe ukotvenie našej viery. Boh kraľuje mocne a slávne, o tom niet pochýb.

Patrí  mu  večná  vláda  nad  nami.  Viera  má  záchytný  bod  v každej  chvíli  života.  Viera  má  istotu  vo

všemohúcom  Bohu. Kto  sa  modlí,  musí  vedieť,  že  Boh  je  naveky  vládcom.  Slávny  vo  svojom  svätom

zvrchovanom rozhodovaní. My máme istotu, ktorá visí  na Božej vláde. Nesmieme ju zapredať ani sa jej

zriekať. Tobôž zabúdať na slávu Božieho kráľovstva.

     Inštitúcia uvádza: „ Lebo keby mali byť naše modlitby k Bohu odporúčané podľa našej hodnoty, kto

vôbec  by  sa  odvážil  čo  len otvoriť  ústa  pred  Bohom?  Teraz,  akokoľvek  sme  najbiednejší,  akokoľvek

všetkého  celkom  nehodní  a bez  akéhokoľvek  odporučenia,  predsa  nám  nikdy  nebude  chýbať  príčina

k modleniu. Nikdy sa nám nebude nedostávať dôvery, ako ani Otcovi nášmu nemôže byť vytrhnuté Jeho

kráľovstvo, moc a sláva.“

Je tu sčítaná a podčiarknutá istota Božej vlády. Božie je všetko a nielen dočasne, ale naveky. My sa preto

nemusíme obávať lebo Boh je mocný vládca.

„ Na koniec pridávame : Amen; tým je vyjadrená planúca túžba získať to, čo bolo od Boha žiadané a je

tím upevnená naša nádej, že všetko také už bolo dosiahnuté, a že sa i nám toho iste dostane, keďže to bolo

zasľúbené od Boha, ktorý nemôže klamať “.

Naše  modlitebné  prosby  sú  rôzne,  podľa  toho  čo  prežívame  alebo  očakávame. Pre  Kalvína,  je  takým

sitom našich prosieb modlitba Pánova. K tomu sám uvádza: „ Za čo máme a vôbec môžeme Boha prosiť,

to  máme  popísané  v tejto  modlitbe,  v tomto  akoby  modlitebnom  pravidle,  ktoré  nám  bolo  dané  od

najlepšieho  učiteľa  Krista,  Jeho  nám  Otec  ustanovil  za  učiteľa  a chcel,  aby  Jemu  jedinému  sa  dostalo

vypočutia ( Mt 17, 5) .“

Otčenáš,  modlitba,  ktorú  nás  naučil  náš  Pán  nám  sprítomňuje  Krista.  Skrze  Neho  sa  cez  ňu  modlíme,

prosíme  čo  nám  Kristus  zaslúžil.  Dovolávame  sa  orodovania  u Otca  nebeského,  v našom  Spasiteľovi,

Ježišovi Kristovi. Modlitba Pánova je modlitba jedinečná, Kalvín  píše, že je dokonalá. Bez pochybností

je najdokonalejším modlitebným kresťanským prejavením sa.

„ Lebo tu súhrne predpísal, čo je Jeho hodné, a čo je mu milé, čo pre nás nevyhnutné, a čo konečne sám

chce  poskytnúť  “.   Stáva  sa,  že  nemáme  dosť  slov  k modleniu  sa.  V ťažkostiach  a krízach  nám  miznú

slová, myšlienky sú rozlietané. Sme nesústredení, ak sa túžime modliť, je tu Otčenáš, modlitba Pánova.

Reformátor sa zdieľa, že nie vždy sa držíme vôle Božej. Púšťame sa na cesty vlastných žiadostí. Kalvín

pripomína,  že  bez  viery  nič  nedosiahneme.  Tam,  kde  chýba  Božie  slovo,  o ktoré  sa  viera  musí  opierať.

Bez  Božieho  slova  niet  trvania.  V Inštitúcii  nie  sú  vlastné  modlitby  zakázané  :  „  Lebo  je  možné

v Písmach  sústavne  čítať  mnoho  modlitieb,  veľmi  odlišných  od  tejto  v slovách,  ale  spísaných  v tomto

Duchu,  ich  užívanie  má  pre  nás  veľký  úžitok.  Len  o to  nám  ide  v tomto  učení,  aby  nikto  nehľadal,

neočakával ani nepožadoval vôbec nič iné, než to, čo je v tejto modlitbe súhrne obsiahnuté, a čo hoci sú

slová najrôznejšie, predsa sa zmyslom od nej nelíšia. Týmto spôsobom sa iste dajú všetky modlitby, ktoré

sú obsiahnuté v Písmach, zhrnúť v tejto jedinej.“

Z Inštitúcie  je  zjavné  vyzdvihnutie  modlitby  Pánovej,  nijaká  modlitba  sa  jej  nevyrovná,  neprekoná  ju.

V modlitbe  Pánovej  nie  je  nič  vynechané.  Je  v nej  učenie  Božskej  múdrosti,  tá  nás  učí  čo  je  potrebné.

Naše modlitby majú byť bez prestania, sme však slabí. Máme sa modliť, ale na druhej strane sa nemáme

pýšiť „horlivosťou“. Bez modlitby nesmie byť človek ani v blahobyte ani v núdzi. Našu vôľu podrobujme

vôli Božej. Je to zápas, dôležitý, náročný. Naša vôľa je poznačená ľudskosťou, ozýva sa v nás. Vieme aj

ľudsky povedať, že pevná vôľa všetko zdolá. Vedzme v zápasoch, v túžbach po zmenách, že Božia vôľa

je prvoradá. A vieme s Písem, že Boh môže zmeniť svoje rozhodnutia. Preto sa modlime, majme v srdci

modlitbu  Pánovu.  „  Keď  sa  z hotovým  srdcom  k tejto  poslušnosti  necháme  riadiť  zákonmi  božskej

prozreteľnosti,  ľahko  sa  naučíme  trvať  na  modlitbe,  zanechať  svoje  priania  a trpezlivo  čakať  na  Pána

a byť si istý tím, že i keby sa to vôbec neprejavilo, že predsa je nám vždy blízko. V pravý čas prejaví, že

nemal uši hluché k prosbám, keď sa ľudským očiam zdali byť zanedbané.“ Ján Kalvín, radí neklesať, keď

naše prosby nie sú hneď vypočuté. Boha nesmieme dráždiť a pokúšať, lebo je živý Boh. Sami vieme aj na

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

54

sebe o našej netrpezlivosti. Nevieme čakať na Božie zľutovanie. Spomeňme si ako čakali na Ježiša Krista

celé generácie. Jednotlivci a skupiny pri cestách, aby mohli vidieť spasenie. Boh sa zľutuje nad kým chce,

niekedy čo nechápeme aj nad ničomníkom. V Inštitúcii je použitý príklad Izraelitov, ako išli cez púšť do

zasľúbenej zeme. Reptali, žiadali si mäso, ktoré mávali v Egypte. Boh im zoslal prepelice, mali vytúžené

mäso. Ale s mäsom prežúvali aj Boží hnev.

     Majme pokorné srdce, hoci nepostrehneme čo sa skrze našu modlitbu stalo s nami, či s tými za koho

sme  sa  modlili. V Inštitúcii  je  objasnené,  aj  keď  náš  rozum  nepoznáva  splnenie  našich  modlitieb,  viera

áno.  Viera  nás  informuje  o tom,  že  sme  dostali  čo  je  na  náš  prospech.  Potom  prichádza  :  „  v chudobe

prebytok  a v trápení  potešenie“.  Kalvín  posilňujúcu  doznáva,  hoci  by  sme  nemali  nič,  predsa  nás  Boh

neopustí. On nás nikdy nesklame!

„  On  sám  nám  bude  všetkým,  lebo  v sebe  uzatvára  všetko  dobré  a to  nám  raz  zjaví  v deň  súdu,  v ňom

jasne  preukáže  svoje  kráľovstvo.“  Svojich  Pán  skúša,  skúšky  nie  sú  ľahké.  Sme  varovaní  pred

zúfalstvom, Boh nás vidí. Modlitba Pánova je absolútna, dokonalá modlitba pre každého z nás. V nej je

všetko, my sa ju modlíme s bázňou, nie mechanicky, bezmyšlienkovite. Oslavujeme Boha aj v skúškach.

On je večný, mocný a kraľuje večne. Sme v Jeho rukách, stvoril nás, vykúpil a posväcuje nás. On večný

nám dáva večnosť do sŕdc. Modlievajme sa tak, ako nás On sám naučil, Otče náš!

J.G.

---