K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

31

Ján Kalvín                            Učenie kresťanského náboženstva

                                                    Hlas Inštitúcie XVII.

Verím  v Ježiša  Krista,  Syna  Jeho  jediného,  Pána  nášho,  ktorý  sa  počal  z Ducha  Svätého,  narodil  sa

z Márie    panny,  trpel  pod  Pontským  Pilátom,  ukrižovaný  umrel  a pochovaný  bol;  zostúpil  do  pekiel,

v tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť

živých i mŕtvych.

     Vyznávame vieru v Pána Ježiša Krista. Vyznávame Božieho Syna, veríme v jediného Syna Boha Otca.

Ježiš  Kristus  je  od  večnosti  splodený  z Otca.  Svätým  tajomným  spôsobom,  pre  nás  nepochopiteľným.

Naša  reformovaná  viera  vyznáva,  že  Ježiš  Kristus  je  Spasiteľom  sveta.  Neuznávame  pochybné  reči

a slová  o našom  Spasiteľovi,  ktoré  sa  vôbec  nezakladajú  na  Písme.  Neprijímame  sektárske  náuky

a pohľady bludárov.  Inštitúcia  Jána  Kalvína  nám  prináša  biblický  víťazný  pohľad  na  drahého  Ježiša

Krista.

     Kalvín tých, ktorí znevažujú Krista, považuje za kacírov. Rúhajú sa, sú v priepasti, plytvajú rozumom.

„  Keď  teda  Boh  Syn  je  jeden  a ten  istý  Boh  s Otcom,  vyplýva  z toho,  že  je  pravý  Boh,  Stvoriteľ  neba

i zeme  (  Žid  1,2).  A ako  všetku  dôveru  staviame  na  Otcovi,  tak  je  potrebné,  aby  sme  ju  stavali  i na

Synovi, ktorý je jeden Boh.“

Náš  Otec  nebeský  koná  svojim  slovom,  svojou  múdrosťou.  Jeho  konanie  sa  vyznačuje  božskou  živou

silou. Inštitúcia pripomína, že stvorenie je spoločné trom osobám, 1 M 1, 26.

Kalvín vysvetľuje, že tu sa Boh dovoláva svojej múdrosti a moci. Nahlas je vyjadrená Božia vôľa. Jediný

Boží  Syn,  ktorý  bol  a je  od  večnosti,  zostúpil  k nám,  aby  nás  vykúpil.  My  sami  sa  nevyslobodíme

z hriechu.  Nedostaneme  sa  von  z otroctva,  ale  On  nás  vykúpil.  Kalvín  tvrdí,  že  naše  hriechy  postavili

mrak, medzi nás a nášho Boha. Potom poukazuje na Adama, po hriechu sa skrýva pred Bohom. Bojí sa

postaviť pred Boha svoj hriech, vie, že neposlúchol. Boží Syn nás zachránil, v Ježišovi Kristovi je s nami

Boh.

„  Tak  Pavol  (  1  Tim  2,5),  keď  Jeho  pred  nás  postavil  ako  prostredníka,  výslovne  ho  nazval  človekom.

Prostredník, hovorí, Boží a ľudský, človek Ježiš Kristus. Mohol povedať Boh, mohol snáď i toto meno,

ako meno Božie vynechať, ale On poznal našu slabosť“.

Teda  samotné  meno  Ježiš  Kristus,  nám  hovorí,  kde  máme  hľadať  spasenie. On  je  nám  blízky  a vierou

získavame  Jeho  prítomnosť.  Spomeňme  si,  že  anjel  povedal  ako  sa  má  Máriin  syn  volať.  Zároveň  bolo

zvestované Ježišovo poslanie.

„ To čo bolo nám vlastné vztiahol na seba, aby to, čo bolo Jeho, mohol vztiahnuť na nás, a tak aby sám

bol spoločne s nami i Syn Boží i syn človeka.“

Aká je to veľká milosť, že sa práve toto stalo! Syn Boží sa stal synom človeka. Pán Ježiš hovoril, že musí

mnoho trpieť. On vypil kalich horkosti až do dna. Golgota sa stala mementom mori, pamätať na smrť, pre

všetkých  nás. Tam  na  kríži  zomrel  Ježiš  Kristus!  On  trpel  pod  Pontským  Pilátom. Kristus  sa  stal  nový

Adamom, ukázal miesto starého Adama poslušnosť vôli Božej. Ježiš Kristus, ktorý bol Bohom, zároveň

sa stal človekom.

„ Lebo nie je ani duša telom, ani telo dušou. Preto sa i o duši hovorí zvlášť to, čo nijakým spôsobom sa

nemôže  vzťahovať  na  telo  a zas  o tele,  čo  sa  nijak  nehodí  o duši  a o celom  človeku.“  Kalvín  priamo

vysvetľuje, že človek je jedna prirodzenosť, ktorá sa skladá z dvoch rozličných prirodzeností, tela a duše.

Pána Ježiša Krista poznávame z Písma podľa Jeho ľudskosti a podľa Jeho božskosti.

Inštitúcia:  „  V Písmach  sa  vyskytujú  o tom  jasné  doklady,  napríklad  to,  čo  hovoril  Kristus  sám  o sebe,

Ján  8,  58  „  Prv  než  Abrahám  bol,  ja  som.“  Ježiš  Kristus  mocou  od  Otca  odpúšťal  hriechy,  uzdravoval,

kriesil. On je sudcom živých i mŕtvych. Kalvín tu uvádza biblické miesta: Lk 5,24; Jn 5, 25; 6, 54; Sk 10,

42. Boží Syn kraľuje z vôle Otca, Jeho kraľovanie nemá konca. Otec ho ustanovil nad všetkým a On je

poslušný až do smrti na kríži. Ježiš Kristus odovzdáva všetko Otcovi, aj nás. Tu sa smieme tešiť a byť si

na istom, že sme v mocnej a nevšednej starostlivosti Božej.

Ján  Kalvín  veľmi  výstižne  píše  o obetovaní  sa  nášho  Spasiteľa:  „  keď Pavol  hovorí,  že  Boh  si  vydobyl

svoju cirkev krvou, a že Pán slávy bol ukrižovaný ( Sk 20, 28; 1 Kor 2, 8) . Lebo Boh vlastne krvi nemá

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

32

ani nemôže trpieť. Ale Kristus, pravý Boh i pravý človek, vylial svoju krv za nás na kríži, prenáša sa to,

čo vykonal v svojej ľudskosti, na Jeho božstvo.“

V Inštitúcii  je  upozornenie,  že  nevytvárame  dvoch  Kristov,  ale  jednoducho  vyznávame,  že  Syn  Boží,

zobral na seba našu telesnosť. Ježiš Kristus je syn Dávidov podľa tela, to znamená, že je Synom Božím

podľa tela. On je Boh požehnaný naveky. Kalvín píše, že je nesprávne tvrdiť o Kristovi, že nie je človek,

lebo  je  Boh,  a opačne.  Je  človek  a nie  je  Boh.  Dokladá  a potvrdzuje  Boží  hlas,  že  Kristus  je  milovaný

Boží Syn. Na ňom spočíva zaľúbenie Otcovo. Kristus veľmi trpel a zvierala ho nesmierna úzkosť v treste

za nás, preto zvolal z kríža k Otcovi, prečo si ma opustil. On zostúpil do pekiel. Tak dosvedčuje spasenie

všade.  Pre  pochopenie  Kalvín  pripomína  biblické  miesto  Lk  16,  22;  Zj  6,  11. Kalvín  o Kristovom

zostúpení do pekiel píše, že je to veľké tajomstvo, tajomstvo najväčších vecí.

„  Mimo  toho  veríme,  že  tretieho  dňa  vstal  z mŕtvych,  z tej  smrti,  akou  ostatní  ľudia  podľa  prírodného

zákona umierajú, a že znovu vstúpil do života ako pravý človek, avšak už nie smrteľný, ale neporušený

a oslávený na tele i na duchu, čo znovu prijal.“

Reformátor  tiež  podčiarkuje,  že  Kristovo  vzkriesenie  je  naša  najistejšia  záruka  viery.  Jeho  vzkriesenie

predchádza vzkriesenie ľudí. On vstúpil na nebesá, tak nám otvoril bránu nebeského kráľovstva.

„ Veď vkročil do neba v našom tele, akoby v našom mene, aby sme skrze nádej mali v ňom už nebo, a tak

nejako sídlili medzi nebešťanmi ( Žid 2, 10; Ef 2,6)“.

Kristus tým, že sedí na pravici Boha Otca, je kráľom, sudcom a panuje nad nami, nad všetkým. To, že On

je u Otca je pre nás najlepšie. Máme prístup k nemu, Kristus je náš orodovník, prihovára sa za nás. Otče

odpusť im, nevedia čo činia!  Celé naše spasenie je v Kristu! On je snami stále. Kalvín svoj výklad tejto

časti vierovyznania uzatvára slovami: „ Ak nepochybne očakávame  poskytuje to všetko, o čom prv bolo

písané,  nebude  nám,  ktorí  to  istou  vierou  očakávame  z Jeho  slova,  celkom  nič  chýbať  zo  žiadneho

dobrého.“

J.G.

---