K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II
Yüklə 447,48 Kb. Pdf görüntüsü
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Ján Kalvín Učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie XV. O viere a vierovyznaní
© Gajdošoci Juraj - 2017 27
Učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie XV. O viere a vierovyznaní Reformátor Ján Kalvín, vedie k priamosti založenej na Písme. Naša viera a vierovyznanie je položené na Písme. Kalvín varuje pred ľudskou domýšľavosťou, človek nijakým svojim dôvtipom neprekročí Písmo. V ľudskom mudrovaní nad Božou Trojicou sa stráca podľa neho pravda, láska mizne úplne. Naša viera a vierovyznanie vyznáva Boha Trojjediného! Kalvín sa ostro ohradzuje proti inému učeniu lebo to by spochybňovalo Písmo. Oproti Písmu nemá miesto a príležitosť žiadna ľudská pochybnosť. Tu sa musíme aj my zdokonaľovať a mocnieť v existencii živého Trojjediného Boha. Kalvín, nás upozorňuje, aby sme hovorili o Bohu nábožne. Ale nielen to, máme tiež o ňom zbožne premýšľať. Naša reč a ani naše myšlienky neobstoja pred Bohom. Inštitúcia uvádza: „ Z Písma musia byť vyvodené pravidla ako pre myslenie, tak pre hovorenie. Týmto smerom je potrebné viesť všetky myšlienky ducha, tak i slová úst.“ Každý výklad Písma sa musí vykonávať zodpovedne, úprimne. Výklad Písma má byť zrozumiteľný. Kalvín sa vyjadruje, že výklady musia slúžiť zbožne a verne pravde samého Písma a musí sa ich užívať opatrne a skromne a nie viac, než je treba. Napríklad spravodlivosť skrze vieru, musíme chápať, že to je spravodlivosť Kristova a nie naša. Nám je len pripočítaná. Nesmieme si teda myslieť o sebe, že sme spravodliví, schopní a dobrí. To je omyl, založený na našom ľudskom postavení. Spravodlivosť Kristovu vlastníme skrze vieru! Reformátor sa zaoberá i tým, ako je to zo zavrhnutými. Je pôvod hriechu od Boha? Je zlo od Boha? Je nespravodlivosť od Boha? „ Zavrhnutý človek má v sebe pevne zatlčený koreň zla, sám od seba premýšľa o zlom, sám od seba ho chce. Usiluje sa oň a ho uskutočňuje. Preto jemu je treba pripočítať všetko zlo a všetku vinu jeho skutkov, lebo s rozmyslením, vôľou i činom sa vzpiera proti Bohu.“ To znamená, že nemôžeme rúhavo posudzovať Božie konanie, ani spochybňovať čo uskutočňuje. Boh môže usmerňovať prúdenie zla tak, ako sám chce. Môže zlo krotiť, tlmiť a uhasiť. Môže mu dať priechod a voľnosť na určený čas. Ako pripomína Kalvín: „ Avšak všetko spravodlivo.“ V pýche a v nadutosti, v páchaní zla vládli a pôsobili napríklad egyptský faraón, babylonský kráľ a ďalší. Posmievali sa Bohu, prenasledovali Boží ľud. Tu Inštitúcia uvádza biblické miesta 2 M 9, 16 a Jr 5, 15. Boh môže všetko, Jemu nič nie je nemožné. Vyučoval svoj ľud aj cez cudzích vládcov. Pozrime sa však na mnohé zázračné oslobodenia. Na veľkolepé víťazstvá proti presile. Pozrime sa na to, že Boh bojuje, Izrael. Prečo je zlo a nielen stále neutíchajúce dobro? Prečo sami musíme znášať mnohé nápory zla a všakovakej horkosti? Prečo je zločin? „ Utrpenie Jóba bolo dielom Božím i diablovým, a predsa je potrebné rozlíšiť nespravodlivosť diablovu od spravodlivosti Božej, lebo onen chcel Jóba zahubiť, ale Boh ho len skúšal ( Jób 1 a 2).“ Áno, je tu výrazný rozdiel v používaní zla. Božia spravodlivosť je veľká, predbieha zločin. My tomu často nerozumieme, obviňujeme a súdime. Božia spravodlivosť je veľká! Kalvín pripomína vtedajšie učenie Ariusa, tvrdil, že Kristus bol stvorený, mal počiatok ako ostatné stvorenstvo. Kalvín odpovedá nie, Kristus je Boh, je tej istej podstaty ako Otec ! Prichádzali aj tvrdenia istého Sabelliusa, že méno Otca, Syna i Ducha Svätého sú prázdne názvy, nie sú to mená, len prívlastky. Kalvín na to odpovedá: „ Otec, Syn i Duch Svätý sú jeden Boh, a predsa ani syn nie je Otec, ani Duch Svätý nie je Syn, ale sú od seba rozlíšení určitou osobitou vlastnosťou.“ I dnes sa stretávame s tým, že Ježiš Kristus je falošne interpretovaný, vysvetľovaný. Sektárskym učením sa spochybňuje Jeho večnosť, rovnosť s Otcom. Kto vie, ako by na to reagoval Kalvín? Vždy dokázal presvedčivo a jasne argumentovať. Používal pritom Bibliu aj príklady zo života. Pri obrane pravého učenia neváhal pomenovať bludárov. Spôsobom sebe vlastným a s prehľadom ich utišuje. Tak Arianov, Sabelianov, Servetov. Povedať o Kristovi, že je tej istej podstaty ako Otec, je strhnutím škrabošky z tváre protivníka. Tu používa Kalvín toto prirovnanie. Je aj tým výrečný a cielený. Čo my? Ohradzujeme sa dostatočne proti bludárom, ktorí nás chcú strhnúť do prúdu svetského mudrovania? Stojíme si za svojim reformovaným presvedčením? Kalvín s predstihom očakáva námietky bludárov. Ako rozpisuje, môžu kričať, môžu pukať od zlosti. Inštitúcia: „ Keď počujeme jeden, máme rozumieť jednotu
© Gajdošoci Juraj - 2017 28 bytnosti, keď počujeme tri, v tej bytnosti máme rozlišovať tri osobité vlastnosti. Veď ich Písmo rozlišuje tak, že prisudzuje Otcovi začiatok jednania, prameň a pôvod všetkých vecí. Synovi priznáva múdrosť a radu pri jednaní a na Ducha Svätého vzťahuje silu a pôsobivosť jednania. Odtiaľ je nazvaný Syn tiež Slovom Otcovým, nie takým, akým ľudia hovoria alebo myslia, ale večným a nemeniteľným. Nevysloviteľným spôsobom sa vynára z Otca, ako zas Duch Svätý je nazývaný silou, prstom a mocou Božou.“ Inštitúcia je i dnes užitočná, obsahuje reformované učenie. Kalvín bol učenec, vždy sa usiloval, aby každý rozumel správne. Stále je nanajvýš potrebné veriť a vyznávať Boha, prijímať Jeho vôľu. Boh je jeden, živý a Trojjediný, Stvoriteľ, Spasiteľ, Posvätiteľ! Toto je stále platné, definitívne a konečné. Človek to nezmení a nesmie o tom ani polemizovať. Svätý, svätý, svätý je Boh, tak nad nami panuje. Zvrchovane vládne nad celým svetom. Tomu Bohu, Ján Kalvín spolu s nami prevoláva na slávu. J.G.
Yüklə 447,48 Kb. Dostları ilə paylaş:
|