© Gajdošoci Juraj - 2017
37
Ján Kalvín Učenie kresťanského náboženstva
Hlas Inštitúcie XX.
O modlitbe, kde je tiež vyložená modlitba Pánova
Kalvín začína kapitolu o modlitbe myšlienkou porušeného stavu človeka. Človek je neschopný
dobrého, má záľubu v sebe. My sa musíme stotožniť zo slovami reformátora, lebo naozaj niet v nás
dobra. Sú to rázne vyjadrenia, ale majú čo do seba. Zamýšľajme sa nad sebou a konajme. Náš reformátor
zdôrazňuje, že máme vystúpiť sami zo seba. Je to posun, na ktorý sme vyzvaní. Nejde to bez teba, bez
nás.
Inštitúcia podčiarkuje: „ Hospodin sa nám sám ponúka zo svojej vôle a štedro vo svojom Kristovi, aby
nám v ňom ponúkal miesto našej biedy všetko šťastie a miesto našej chudoby bohatstvo, aby nám v Ňom
otvoril nebeské poklady.“
Celá naša viera sa musí bezpodmienečne dívať na milého Božieho syna. V Ňom tkvie naše očakávanie
a celá nádej. Kalvín sa podpisuje pod vzácnu myšlienku, že čokoľvek potrebujeme je v Bohu, v Ježišovi
Kristovi. V Bohu teda máme večný prameň, ktorý je nevyčerpateľný. K tomu uvádza Inštitúcia biblické
miesta: Kol 1, 19 ; Jn 1, 16. Naše modlitby sú tak cielené k darcovi všetkého. Od Boha je všetko dobré,
užitočné pre nás. Ak to plne chápeme sme bohatší v modlitbách. Neprosiť, nemodliť sa vôbec neprospeje.
Kalvín tu používa pekný príklad o zakopanom poklade: „ bolo by to tak, ako by niekto vôbec nedbal, že
je v zemi zakopaný a uschovaný poklad.“
Môžeme aj podľa toho prijímať, že modlitba je hľadanie a odkrývanie vzácnych pokladov. „ Nuž, nech
bude prvým zákonom pravdivej modlitby, že sa zriekneme každej myšlienky na svoju slávu, že sa
zbavíme všetkých domnienok o svojej dôstojnosti, a že ustúpime od všetkej dôvery v seba a vzdáme
slávu Pánovi tím, že sami seba zavrhneme a pokoríme, ako nás k tomu napomína i prorocké učenie, Dan
9, 18 – 19.“
Modlitba si naozaj vyžaduje pravdu o sebe a pravdu o Bohu. Neinterpretuje našu túžbu po sláve, ale po
sláve Božej. Je nutné sa zriecť akejkoľvek pýchy a vlastnej dostatočnosti.
„ A druhým zákonom má byť, aby sme skutočne cítili svoju chudobu, aby sme vážne mysleli, že sa nám
nedostáva toho, čo od Boha žiadame pre seba a pre svoju vec, a že preto žiadame, aby sme to od Neho
dosiahli. Lebo keby sme boli iného zmýšľania alebo iného ducha, naša modlitba by sa stala nečistým
predstieraním.“
Kalvín uvádza príklad, že kto žiada o odpustenie hriechov musí sa aj vážne pokladať za hriešnika. Pred
Bohom nijaká pretvárka a ľudská vypočítavosť nemá miesto a trvanie. Tiež je dôležité, že Bohu sa
v modlitbe nemáme žalovať, ako deti svojim rodičom hovoria svoje bolesti. Aj straty a bolesti nám majú
byť vzpruhou a cestou k modlitbe. Neopomínať Božie zasľúbenie, proste a dostanete, hľadajte a nájdete.
Nemôžeme ani v modlitbe brať meno Božie daromne, bez viery a pokory. Božou vôľou, ako píše Kalvín,
my nesmieme pohŕdať. Zasľúbenie pre modlitbu, ktoré uvádza Inštitúcia je v Biblii: Mt 7,7 ; Lk 11, 9 –
13 ; Jn 16, 23 – 24 ; Mk 11, 24. V modlitbe musíme očakávať istou vierou. Modlitba je cenná nie
vlastnou dôstojnosťou, ale istotou viery. Bez viery nie je možné vôbec nič dosiahnuť. „ Z ľudí nie je nikto
hodní toho, aby sa postavil pred Bohom a predstúpil pred Jeho tvár, sám nebeský Otec, aby nás zbavil
toho zmätku, ktorý by inak trápil naše duše, dal nám svojho Syna Ježiša Krista, Pána nášho, aby u Neho
bol našim zástancom a prostredníkom, v Jeho vodcovstve, aby sme k nemu bezpečne pristupovali
v úplnej dôvere, že s takým zástancom nám nebude nič odopreté, o čo budeme prosiť v Jeho mene.“
Súhlasne sa vyjadruje aj apoštol Pavol, Božie zasľúbenia sú v Kristu. V Ňom sú všetky Božie zasľúbenia
pre nás. Kristus je cesta života, to znamená aj cesta modlitby. Modlitby k svätcom sú podľa Kalvína jasný
blud. Ľudia sa majú na modlitbách jeden za druhého prihovárať, pokiaľ žijú tu na zemi. Našim
orodovníkom je len Pán Ježiš Kristus.
„ Sám Ambrózius hovorí, že On je našimi ústami, keď hovoríme s Otcom, našim okom, keď vidíme
Otca.“ Kalvín ešte napomína, že svätci, keď sa k nim človek modlí, nemôžu zmeniť vôľu nebeského
Otca. Nesmie sa zatemňovať sláva narodenia Pána Ježiša Krista, zbavovať Jeho kríž obsahu modlitbami
k svätým. Predsa Ježiš Kristus nám ukázal Boha ako nášho Otca. V tom je On našim bratom.
© Gajdošoci Juraj - 2017
38
V modlitbách k svätým je i klam, že budú istejšie vypočutí, keď už raz vypočutí boli, napríklad Eliáš.
Reformátor uvádza, že modlitba má dve časti, prosbu a vďačnosť. V prosbách prosíme zo srdca, hlavne
to, čo slúži k Božej sláve. Vo vďačnosti smerujeme k chválam, k ďakovaniu za dobro, ktoré je
akéhokoľvek druhu. Kalvín radí, dívať sa na Božie dobrodenia v nás a okolo nás. To všetko má byť stálou
výzvou na chvály a vďačnosť. Ďalej nabáda k bohatému životu : „ Nech o čomkoľvek uvažujeme,
hovoríme a čokoľvek robíme, uvažujme, hovorme, konajme pod Jeho rukou i vôľou a v nádeji na Jeho
pomoc!“ Apoštol Pavol nám prikazuje, aby sme sa modlili bez prestania. Osobné a súkromné modlitby
majú byť bez prestania, verejne modlitby cirkvi v stanovenom čase bohoslužobného zhromaždenia.
Verejným miestom modlitby je kostol, veriaci sa tu modlia, počúvajú kázanie a prijímajú sviatosti. Ale
nezabúdajme, že aj my sami sme chrámom Ducha Svätého. Pán Ježiš Kristus prikazuje modliť sa
v skrytosti, aby náš Otec, ktorý je v skrytosti nás vypočul. Modlitba je aj niečo dôverné a skryté pred
inými ľuďmi. Modlitba má vyvierať z pohnutia srdca. Na verejných modlitbách všetci spoločne jedným
hlasom, akoby tiež jednými ústami, vyznávajú a zároveň od seba navzájom prijímajú vyznanie viery.
Modlitby majú byť prednášané v ľudovej reči, aby im rozumelo celé zhromaždenie. Ani vo verejnej, ani
v súkromnej modlitbe nemôže byť náš jazyk, naša reč, bez srdca. Kalvín hovorí, že súkromné modlitby sú
niekedy najlepšie bez slov jazyka, v tichu vnútornej reči. V každej modlitbe musíme predovšetkým dbať
na Božiu slávu. Hoci sa modlievame za to, čo je k nášmu prospechu, predsa vo všetkom hľadajme Božiu
slávu. Kalvín, nás k tomu v Inštitúcii vedie.
J.G.