K 500– tému VÝROČiu reformácie učenie kresťanského náboženstva Hlas Inštitúcie II

© Gajdošoci Juraj - 2017

37

Ján Kalvín                       Učenie kresťanského náboženstva

                                      Hlas Inštitúcie XX.

O modlitbe, kde je tiež vyložená modlitba Pánova

     Kalvín  začína  kapitolu  o modlitbe myšlienkou  porušeného  stavu  človeka.  Človek  je  neschopný

dobrého,  má  záľubu  v sebe.  My  sa  musíme  stotožniť  zo  slovami  reformátora,  lebo  naozaj  niet  v nás

dobra. Sú to rázne vyjadrenia, ale majú čo do seba. Zamýšľajme sa nad sebou a konajme. Náš reformátor

zdôrazňuje, že máme vystúpiť sami zo seba. Je to posun, na ktorý sme vyzvaní. Nejde to bez teba, bez

nás.

     Inštitúcia podčiarkuje: „ Hospodin sa nám sám ponúka zo svojej vôle a štedro vo svojom Kristovi, aby

nám v ňom ponúkal miesto našej biedy všetko šťastie a miesto našej chudoby bohatstvo, aby nám v Ňom

otvoril nebeské poklady.“

Celá  naša  viera  sa  musí  bezpodmienečne  dívať  na  milého  Božieho  syna.  V Ňom  tkvie  naše  očakávanie

a celá nádej. Kalvín sa podpisuje pod vzácnu myšlienku, že čokoľvek potrebujeme je v Bohu, v Ježišovi

Kristovi. V Bohu teda máme večný prameň, ktorý je nevyčerpateľný. K tomu uvádza Inštitúcia biblické

miesta: Kol 1, 19 ; Jn 1, 16. Naše modlitby sú tak cielené k darcovi všetkého. Od Boha je všetko dobré,

užitočné pre nás. Ak to plne chápeme sme bohatší v modlitbách. Neprosiť, nemodliť sa vôbec neprospeje.

Kalvín tu používa pekný príklad o zakopanom poklade: „ bolo by to tak, ako by niekto vôbec nedbal, že

je v zemi zakopaný a uschovaný poklad.“

Môžeme aj podľa toho prijímať, že modlitba je hľadanie a odkrývanie vzácnych pokladov. „ Nuž, nech

bude  prvým  zákonom  pravdivej  modlitby,  že  sa  zriekneme  každej  myšlienky  na  svoju  slávu,  že  sa

zbavíme  všetkých  domnienok  o svojej  dôstojnosti,  a že  ustúpime  od  všetkej  dôvery  v seba  a vzdáme

slávu Pánovi tím, že sami seba zavrhneme a pokoríme, ako nás k tomu napomína i prorocké učenie, Dan

9, 18 – 19.“

Modlitba si naozaj vyžaduje pravdu o sebe a pravdu o Bohu. Neinterpretuje našu túžbu po sláve, ale po

sláve Božej. Je nutné sa zriecť akejkoľvek pýchy a vlastnej dostatočnosti.

„ A druhým zákonom má byť, aby sme skutočne cítili svoju chudobu, aby sme vážne mysleli, že sa nám

nedostáva toho, čo od Boha žiadame pre seba a pre svoju vec, a že preto žiadame, aby sme to od Neho

dosiahli.  Lebo  keby  sme  boli  iného  zmýšľania  alebo  iného  ducha,  naša  modlitba  by  sa  stala  nečistým

predstieraním.“

Kalvín uvádza príklad, že kto žiada o odpustenie hriechov musí sa aj vážne pokladať za hriešnika. Pred

Bohom  nijaká  pretvárka  a ľudská  vypočítavosť  nemá  miesto  a trvanie.  Tiež  je  dôležité,  že  Bohu  sa

v modlitbe nemáme žalovať, ako deti svojim rodičom hovoria svoje bolesti. Aj straty a bolesti nám majú

byť vzpruhou a cestou k modlitbe. Neopomínať Božie zasľúbenie, proste a dostanete, hľadajte a nájdete.

Nemôžeme ani v modlitbe brať meno Božie daromne, bez viery a pokory. Božou vôľou, ako píše Kalvín,

my nesmieme pohŕdať. Zasľúbenie pre modlitbu, ktoré uvádza Inštitúcia je v Biblii: Mt 7,7 ; Lk 11, 9 –

13  ;  Jn  16,  23 –  24  ;  Mk  11,  24.  V modlitbe  musíme  očakávať  istou  vierou. Modlitba  je  cenná  nie

vlastnou dôstojnosťou, ale istotou viery. Bez viery nie je možné vôbec nič dosiahnuť. „ Z ľudí nie je nikto

hodní  toho,  aby  sa  postavil  pred  Bohom  a predstúpil  pred  Jeho  tvár,  sám  nebeský  Otec,  aby  nás  zbavil

toho zmätku, ktorý by inak trápil naše duše, dal nám svojho Syna Ježiša Krista, Pána nášho, aby u Neho

bol  našim  zástancom  a prostredníkom,  v  Jeho  vodcovstve,  aby  sme  k nemu  bezpečne  pristupovali

v úplnej dôvere, že s takým zástancom nám nebude nič odopreté, o čo budeme prosiť v Jeho mene.“

Súhlasne sa vyjadruje aj apoštol Pavol, Božie zasľúbenia sú v Kristu. V Ňom sú všetky Božie zasľúbenia

pre nás. Kristus je cesta života, to znamená aj cesta modlitby. Modlitby k svätcom sú podľa Kalvína jasný

blud.  Ľudia  sa  majú  na  modlitbách  jeden  za  druhého  prihovárať,  pokiaľ  žijú  tu  na  zemi.  Našim

orodovníkom je len Pán Ježiš Kristus.

„  Sám  Ambrózius  hovorí,  že  On  je  našimi  ústami,  keď  hovoríme  s Otcom,  našim  okom,  keď  vidíme

Otca.“    Kalvín  ešte  napomína,  že  svätci,  keď  sa  k nim  človek  modlí,  nemôžu  zmeniť  vôľu  nebeského

Otca. Nesmie sa zatemňovať sláva narodenia Pána Ježiša Krista, zbavovať Jeho kríž obsahu modlitbami

k svätým. Predsa  Ježiš  Kristus  nám  ukázal  Boha  ako  nášho  Otca.  V tom  je  On  našim  bratom.

---

© Gajdošoci Juraj - 2017

38

V modlitbách  k svätým  je  i klam,  že  budú  istejšie  vypočutí,  keď  už  raz  vypočutí  boli,  napríklad  Eliáš.

Reformátor uvádza, že modlitba má dve časti, prosbu a vďačnosť. V prosbách prosíme zo srdca, hlavne

to,  čo  slúži  k Božej  sláve. Vo  vďačnosti  smerujeme  k chválam,  k ďakovaniu  za  dobro,  ktoré  je

akéhokoľvek druhu. Kalvín radí, dívať sa na Božie dobrodenia v nás a okolo nás. To všetko má byť stálou

výzvou  na  chvály  a vďačnosť.  Ďalej  nabáda  k bohatému  životu  :  „  Nech  o čomkoľvek  uvažujeme,

hovoríme  a čokoľvek  robíme,  uvažujme,  hovorme,  konajme  pod  Jeho  rukou  i vôľou  a v nádeji  na  Jeho

pomoc!“  Apoštol Pavol nám prikazuje, aby sme sa modlili bez prestania. Osobné a súkromné modlitby

majú  byť  bez  prestania,  verejne  modlitby  cirkvi  v stanovenom  čase  bohoslužobného  zhromaždenia.

Verejným  miestom  modlitby  je  kostol,  veriaci  sa  tu  modlia,  počúvajú  kázanie  a prijímajú  sviatosti.  Ale

nezabúdajme,  že  aj  my  sami  sme  chrámom  Ducha  Svätého.  Pán  Ježiš  Kristus  prikazuje  modliť  sa

v skrytosti,  aby  náš  Otec,  ktorý  je  v skrytosti  nás  vypočul.  Modlitba  je  aj  niečo  dôverné  a skryté  pred

inými ľuďmi. Modlitba má vyvierať z pohnutia srdca. Na verejných modlitbách všetci spoločne jedným

hlasom,  akoby  tiež  jednými  ústami,  vyznávajú  a zároveň  od  seba  navzájom  prijímajú  vyznanie  viery.

Modlitby majú byť prednášané v ľudovej reči, aby im rozumelo celé zhromaždenie. Ani vo verejnej, ani

v súkromnej modlitbe nemôže byť náš jazyk, naša reč, bez srdca. Kalvín hovorí, že súkromné modlitby sú

niekedy najlepšie bez slov jazyka, v tichu vnútornej reči. V každej modlitbe musíme predovšetkým dbať

na Božiu slávu. Hoci sa modlievame za to, čo je k nášmu prospechu, predsa vo všetkom hľadajme Božiu

slávu. Kalvín, nás k tomu v Inštitúcii vedie.

J.G.

---