Vznesené Pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania

§ 24
Bod 3) navrhujeme formulovať nasledovne: (3) Za odborne spôsobilú na poskytovanie odbornej pomoci sa považuje osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore sociálna práca v prípade činnosti, ktoré svojím charakterom zodpovedajú výkonu sociálnej práce podľa osobitných predpisov alebo získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa odbore psychológia, právo, sociálne služby a poradenstvo alebo v študijných odboroch pedagogického zamerania, alebo má uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu a vykonávala prax po dobu troch rokov vo svojom odbore. Odborná spôsobilosť sa preukazuje úradne overenou kópiou vysokoškolského diplomu získaného v magisterskom študijnom programe a životopisom. Odôvodnenie: Z návrhu zákona, najmä popisu odbornej pomoci sa dá usúdiť, že jej časť môže byť považovaná za výkon sociálnej práce podľa Zákona o sociálnej práci. Preto túto skutočnosť navrhujeme v návrhu zohľadniť. Zároveň navrhujeme, aby ustanovenie exaktnejšie pomenovalo odbory, ktoré sú relevantné pre oprávnenie poskytovať odbornú pomoc. Predkladateľom navrhovaná formulácia môže byť interpretovaná spôsobom, že vyštudovaný mechatronik s II. stupňom VŠ vzdelania a 5 ročnou praxou vo svojom - technickom - obore spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, čo predpokladáme nebolo zámerom predkladateľa. Odbory, ktoré uvádzame prosím berte ako príklad, isto je možné a užitočné zaradiť aj ďalšie relevantné.

Z
Slovenská komora SP a ASP	§ 32 K bodu 4, ktorý znie: (4) Príloha k žiadosti podľa odseku 2 musí byť predložená vo forme originálu alebo úradne overenej kópie nie staršej ako tri mesiace ku dňu predloženia žiadosti. Navrhujeme zohľadniť aj Zákon č. 305/2013 Z.z. Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorý predpokladá možnosť elektronickej komunikácie k téme tak akreditácie ako i dotácie medzi MS SR a žiadateľmi. V súlade s vyššie uvedením zákonom predpokladáme, že žiadosť spolu s prílohami je možné podať aj do e-podateľne ministerstva.	O
Slovenská komora SP a ASP	§ 23 Navrhujeme odstrániť bod 3). Zdôvodnenie: Skutočnosť, že sociálne služby sú oprávnené poskytovať len subjekty, ktoré na to oprávňuje Zákon o sociálnych službách je daná už touto legislatívnou normou. Druhú časť vety považujeme za zmätočnú a nejednoznačnú. V zmysle dôvodovej správy rozumieme, že predkladateľ chce zamedziť duplicitnému financovaniu, no navrhovaná formulácia môže vytvárať predstavu, že odbornú pomoc nie je možné zo strany poskytovateľa sociálnej služby financovať vôbec. Predpokladáme však, že ak je subjekt zapísaný v registri poskytovateľov sociálnych služieb a zároveň získa akreditáciu na poskytovanie odbornej pomoci obetiam, je možné financovať túto odbornú pomoc aj podľa predloženého zákona, len nemôže dochádzať k duplicite.	Z
Slovenská komora SP a ASP	§27 Navrhujeme preformulovať bod 3) nasledovne: (3) Ministerstvo rozhoduje o udelení akreditácie, predĺžení jej platnosti a o zrušení akreditácie na návrh hodnotiacej komisie, ktorú menuje minister a ktorá má aspoň troch členov. Členovia hodnotiacej komisie nesmú byť subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, ktorý žiada o podporu zo štátneho rozpočtu ani zaujatí voči subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Členovia komisie ani jemu blízke osoby7) nesmú byť štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, ktorý žiada o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu, alebo spoločníkmi právnickej osoby, ktorá je subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, alebo osobami, ktoré sú zamestnancami subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Zdôvodnenie: Navrhujeme doplniť aspoň základnú formuláciu toho, kto komisiu formuje. Zároveň dávame na zváženie preformulovať tento bod ešte spôsobom, aby odkázal na štatút hodnotiacej (akreditačnej) komisie, ktorý by upravil ďalšie podmienky a zodpovedal otázky: 1. Pre každé akreditačné konanie sa ustanovuje nová komisia alebo je stála? 2. Kto ju zvoláva, kto vedie jej rokovanie? 3. Rozhodnutie vydávajú na základe hlasovania jej členov? 4. Aké sú kvalifikačné predpoklady pre výkon pozície člena hodnotiacej skupiny (aby vedel posúdiť kvalitu predloženého plánu zo strany subjektu) 5. Budú členmi komisie tak pracovníci MS SR, ako i iných orgánov alebo zástupcovia NGO - ak áno, je to honorované 6. A ďalšie...	Z
Slovenská komora SP a ASP	§ 29 V bode 2), písm. b) sa uvádza: b) akreditovaný subjekt neplní povinnosti uvedené v § 28 alebo ich poruší zvlášť závažným spôsobom Dávame len pozornosti nejasnosť slovného spojenia "zvlášť závažným spôsobom", napr. vo vzťahu ku kvalite poskytovania, resp. neposkytovania odbornej pomoci v rozsahu udelenej akreditácie (kto posudzuje "zvlášť zásadný spôsob").	O
Slovenská komora SP a ASP	§ 33 Znenie bodu 1 navrhujeme nasledovné: (1) Žiadosti vyhodnocuje hodnotiaca komisia, ktorej činnosť upraví štatút (§ 27 ods. 3). Zdôvodnenie: Obdobne ako v prípade hodnotiacej komisie pre udeľovanie akreditácie, ani v tomto prípade nie je zrejmé, akým spôsobom komisia rozhoduje o pridelení alebo nepridelení dotácie.	Z
SVSLPRK	čl. I § 4 ods. 7 Odporúčam v § 4 ods. 7 (napriek úprave § 35) alebo v samostatnom odseku zapracovať zásadu v súlade s § 38 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. za účelom zabezpečenia štandardného poučenia s akceptáciou regionálneho prvku, o zverejnení týchto informácií na príslušnom webovom sídle ústredného orgánu verejnej správy, s cieľom zabezpečenia jednotného poučenia, spĺňajúceho parametre zákona vrátane prvku aktualizácie. Uvedeným spôsobom bude zabezpečená jednotná prax pre všetky orgány verejnej správy tak, ako ich vymedzuje § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.	O
SVSLPRK	čl. I § 4 ods. 2 Odporúčam preskúmať zapracovanie zásady, podľa ktorej poučenie na osobitnom formuláre/ prípadne elektronickým doručením na adresu, sa vydáva obeti. Odôvodnenia. Analogická prax v zahraničí, pričom čl. 6 ods. 1 smernice upravuje inštitút „práva získania informácie na základe žiadosti“ čo per analógiám so sekundárnym právom EÚ znamená právo získania tejto informácie in nátura v listinnej alebo elektronickej podobe. Odporúčanie predkladám aj per analógiám s čl. 4 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s.1) a je aj v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu EP-PE_TC1-COD(2013)0408, na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/ o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní.	O
SVSLPRK	čl. I § 12 ods. 3 V § 12 ods. 3 odporúčam preskúmať ( aj po vyhodnotení rozpočtových hľadísk) s poukazom na § 140 písm. e)Trestného zákona, možnosť zapracovania kategórie/kvalifikačného hľadiska „ osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Odôvodnenie: Preskúmanie parciálnej implementácie čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (vyhláška č. 95/1974 Zb.) v prípade násilných trestných činov spáchaných z osobitného motívu uvedeného v § 140 písm. e) Trestného zákona.	O
SVSLPRK	Čl. I § 2 písm. c) piaty bod. V § 2 písm. c) piaty bod odporúčam za slová „rasovej alebo etnickej príslušnosti“ vložiť čiarku a za ňou slová „farby pleti“. Odôvodnenie: Aj keď osobitne vítam uvedenú úpravu, v dôsledku bezproblémovej aplikačnej praxe odporúčam vložiť uvedený identifikačný znak, obsiahnutý v právnych normách viacerých štátov. Uvedený kvalifikačný znak je napríklad rovnako použitý v bode 9 úvodných citácií smernice, ako aj v bode 19 rezolúcie OSN A/RES/70/1 Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, čl. 2 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznam č. 104/1991 Zb.), čl. 2 ods. 1, 24 ods. 1, 26 Dohovoru o občianskych a politických právach (oznam č. 120/1975 Zb.). Odporúčanie predkladám aj v súlade § 130 ods. 7, § 140 písm. e) Trestného zákona.	O
SVSLPRK	čl. I § 2 písm. b) druhý bod. V druhom bode § 2 písm. b) odporúčam za slová „v spoločnej domácnosti s osobou“ vložiť čiarku a za ňou slová „osoba závislá od obete,“. Odôvodnenie: Čl. 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 66), ktorý precizuje § 116 OZ.	O
SVSR pre rozvoj občianskej spoločnosti	Čl. I § 24 Navrhujeme zmierniť navrhované predpoklady odbornej spôsobilosti na poskytovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov. Odôvodnenie: Požiadavku odbornej spôsobilosti v rozsahu vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a zároveň vykonávanie praxe v odbore po dobu najmenej piatich rokov nielen pre subjekty poskytujúce odbornú pomoc obetiam, no tiež pre všetky fyzické osoby, ktoré zamestnáva alebo bude zamestnávať alebo iné fyzické osôb v inom zmluvnom vzťahu, ktoré poskytujú alebo budú poskytovať odbornú pomoc obetiam, považujeme za neadekvátnu a kontraproduktívnu. Takto nastavená podmienka vyraďuje z možnosti poskytovať odbornú pomoc obetiam nielen mnohé subjekty poskytujúce alebo zabezpečujúce pomoc a podporu obetiam (ako sú definované v ust. § 2 písm. j) navrhovaného zákona, teda aj mimovládne neziskové organizácie), vrátane existencie funkčných právnych kliník pri vysokých školách. Takto navrhnutá právna úprava rozhodne neprispieva k rozširovaniu podpory a ochrany obetí trestných činov, ani k zvyšovaniu úrovne právneho vzdelávania a dostupnosti právnej ochrany. Dokonca je možné odôvodnene predpokladať, že takáto úprava výrazne poškodí subjekty poskytujúce pomoc obetiam, ktoré sú dlhodobo etablované. Poskytovanie odbornej pomoci v zmysle navrhovaného zákona nespočíva len v zastupovaní pred súdom, resp. zastupovaní pri uplatňovaní práv obete, v ktorom prípade sú požiadavky na odbornú spôsobilosť oprávnené, no týka sa aj iných foriem, ako napríklad informovania obetí v zmysle § 4 ods. 2 navrhovaného zákona alebo poradenstva týkajúceho sa rizika a predchádzania opakovanej viktimizácie, zastrašovaniu a pomste (§ 5 ods. 2 písm. e) navrhovaného zákona). Na poskytovanie takýchto foriem odbornej pomoci nie je nevyhnutne potrebné vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a zároveň vykonávanie praxe v odbore po dobu najmenej piatich rokov. Dlhodobo overená prax subjektov poskytujúcich takúto formu odbornej pomoci z prostredia mimovládnych organizácií ako aj z akademickej pôdy toto potvrdzujú a sú odpoveďou na dlhodobú spoločenskú objednávku. Uvedené je potvrdené aj špeciálnou právnou úpravou ochrany obetí domáceho násilia, kde exaktne môžu mimovládne organizácie poskytovať právnu pomoc. Ak je úmyslom zákonodarcu v čo najväčšej miere chrániť a podporiť obete trestných činov, považujeme za potrebné ustanovenie upraviť takým spôsobom, aby poskytovanie odbornej pomoci v zmysle navrhovaného zákona bolo otvorené čo najširšiemu okruhu potenciálnych poskytovateľov.	Z
SVSR pre rozvoj občianskej spoločnosti	Čl. I § 24 ods. 2 Navrhujeme zmierniť prílišnú tvrdosť požiadavky bezúhonnosti. Odôvodnenie: Požiadavku absolútnej bezúhonnosti pre osoby poskytujúce odbornú pomoc obetiam považujeme za kontraproduktívnu. Nevidíme dôvod, prečo by mala byť bezúhonnosť osôb poskytujúcich odbornú pomoc obetiam nastavená tvrdšie, než je tomu napríklad pri advokátoch, ktorí sú zo zákona oprávnení nielen poskytovať odbornú pomoc obetiam, no tiež zastupovať obvinených v trestnom konaní a celkovo vykonávať činnosti, ktoré možno považovať za citlivejšie, než je odborná pomoc obetiam. Taktiež nevidíme dôvod, prečo by mali byť z poskytovania pomoci obetiam vylúčené všetky osoby, ktoré nie sú bezúhonné. Napríklad osoby, ktoré síce boli odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorý však nemusí byť potrestaný trestom odňatia slobody, resp. trest môže byť podmienečný. Takto navrhnutá požiadavka bezúhonnosti zamedzuje jednej z možností, ako prispieť k účinnej náprave odsúdeného, ktorá je jedným z hlavných cieľov trestného konania. Ak by odsúdený mal napríklad možnosť prichádzať do styku s problematikou viktimizácie, resp. s následkami trestnej činnosti na obetiach a ich riešením, je oprávnené predpokladať, že to môže prispieť k jeho náprave, čo je pre spoločnosť užitočnejšie, než jeho vylúčenie. Považovanie odsúdených en bloc za neprevychovateľných, by tiež mohlo byť vnímané ako diskriminačné.	O
ŠÚSR	čl. I § 25 ods. 1 – znenie písmena a) odporúčame upraviť takto: „a) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak o akreditáciu žiada právnická osoba,“. V písmene g) odporúčame slovo „miesto“ nahradiť slovami „adresu miesta“. Súčasne odporúčame za písmeno a) vložiť nové písmená b) a c), ktoré znejú: „b) obchodné meno fyzickej osoby – podnikateľa, adresu miesta podnikania alebo výkonu činnosti, identifikačné číslo, meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o akreditáciu žiada fyzická osoba – podnikateľ alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná v živnostenskom registri alebo v obdobnom registri osvedčujúcom oprávnenie na vykonávanie činnosti, c) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o akreditáciu žiada fyzická osoba,“. Doterajšie písmená b) až k) odporúčame označiť ako písmená d) až m).	O
ŠÚSR	čl.I K § 25 ods. 2 písm. c) – odporúčame vypustiť celé znenie písmena c) z týchto dôvodov: Ak má fyzická osoba – podnikateľ oprávnenie na vykonávanie činnosti, resp. ak ide o iný typ samostatne zárobkovo činnej osoby, musí byť táto fyzická osoba zapísaná v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci je referenčným registrom. Podľa § 12 zákona č. 272/2015 Z. z., sú v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci údaje zo živnostenského registra zapísané už od 1. 11. 2015, ostatné povinné osoby majú túto povinnosť do konca októbra 2017. Z uvedených dôvodov odporúčame prehodnotiť ponechanie písmena c) v návrhu zákona a zosúladiť zoznam požadovaných dokladov, resp. výpisov s § 17 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).	O
ŠÚSR	čl. I K § 27 ods. 1 písm. a) - znenie písmena a) odporúčame upraviť takto: „a) označenie akreditovanej osoby v rozsahu podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c),“ vzhľadom na náš návrh vložiť nové písmená b) a c) v §25 ods.1.	O
ŠÚSR	čl. I K §2 písm. b) prvý bod, §5 ods.2 písm. a) – slová „tohto zákona“ odporúčame vypustiť.	O
ŠÚSR	čl. I K §23 ods.1 - slová „podľa §5 ods.2 alebo 3“ odporúčame nahradiť slovami „podľa §5 ods.2 alebo ods. 3“.	O
ŠÚSR	čl. I K §27 ods.3 – nad slovami „blízke osoby“ odporúčame odkaz „7“ nahradiť odkazom „9“.	O
ŠÚSR	čl. I K §37 - odporúčame doplniť odsek 4 vrátane poznámky pod čiarou s nasledujúcim znením: „(4) Ak subjekt podľa § 25 ods. 1 písm. c) zapísaný v registri uvedenom v odseku 1 ešte nemá pridelené identifikačné číslo, prideľuje mu ho Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť ministerstva podľa osobitného predpisu x). x) § 9 ods. 3 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Odôvodnenie: Fyzická osoba, ktorej je udelená akreditácia podľa navrhovaného zákona, sa stáva fyzickou osobou, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť. Z tohto dôvodu odporúčame zosúladiť navrhovaný zákon s príslušnými ustanoveniami zákona č. 272/2015 Z. z. , ktoré sa týkajú povinnosti povinných osôb poskytovať údaje Štatistickému úradu Slovenskej republiky pre účely zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (§ 2 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 5 a § 9 ods. 2 zákona č. 272/2015 Z. z.).	O
ŠÚSR	čl. I K §4 ods.3 – slová „podľa odseku 2 písm. a) až f) a písm. i)“ odporúčame nahradiť slovami „podľa odseku 2 písm. a) až f) a i)“.	O
ŠÚSR	čl. III K bodom 4 a 11 – znenia v §46 ods.8 písm. a) až f) a v §139 ods.1 písm. a) až f) odporúčame príslušne gramaticky upraviť.	O
ŠÚSR	čl. III K bodu 12 – začiatok znenia odporúčame upraviť „V §196 ods.1 sa...“.	O
ŠÚSR	čl. III K bodu 2 – slová „subjekt poskytujúcich“ odporúčame nahradiť slovami „subjekt poskytujúci“.	O
ŠÚSR	čl. I V poznámke pod čiarou k odkazu 15 odporúčame uviesť úplné znenie zákona č. 523/2004 Z. z. .	O
ŠÚSR	čl. III V úvodnej vete k čl. III odporúčame uviesť všetky zmeny a doplnenia pôvodného právneho predpisu.	O
ÚGKKSR	čl. I - § 25 ods. 2 písm. d) V navrhovanom ustanovení sa uvádza, že prílohou žiadosti o udelenie akreditácie je kópia dokladu o vlastníckom práve alebo užívacom práve k priestorom, v ktorých bude poskytovať odbornú pomoc. V tejto súvislosti by sme chceli poukázať na snahu zo strany štátu odbremeniť fyzické a právnické osoby od podmienok preukazovania rôznych dokladov v papierovej podobe, ak sú požadované údaje vedené v elektronickej podobe. Uvedená pripomienka súvisí s tým, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR umožňuje prehliadať údaje katastra nehnuteľností (ktorých obsahom sú aj údaje preukazujúce vlastnícke právo k určitej nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností) prostredníctvom webových aplikácií, napr. CICA, KAPOR, ESKN, pričom údaje sú aktualizované na dennej báze v pracovných dňoch. Na zistenie základných informácií z listu vlastníctva tak už nie je potrebné osobne navštíviť príslušný okresný úrad, katastrálny odbor a vyžiadať si doklad o vlastníctve v papierovej podobe. Na základe uvedeného žiadame požiadavku na predloženie uvedenej prílohy k žiadosti o udelenie akreditácie vypustiť, nakoľko údaje si môže každý zistiť prostredníctvom dostupných webových aplikácií. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
ÚPPVII	Čl. I § 2 písm. a) Navrhujeme upraviť znenie ustanovenia v tom zmysle, aby sa definícia trestného činu neobmedzovala iba na okolnosť vylučujúcu trestnosť činu. Navrhujeme, aby sa trestným činom pre navrhovaný zákon rozumeli všetky trestné činy podľa druhej časti Trestného zákona, keďže záujmom ochrany podľa navrhovaného zákona má byť obeť trestného činu, čiže obeť, ktorej bola spôsobená trestným konaním ujma bez ohľadu na možnosť zániku trestnosti takého činu alebo bez ohľadu na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť s výnimkou pre činy spáchané za okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Zároveň by sa tým odstránili aj možné problémy pri výklade v spojitosti s udelením výnimky podľa § 11 ods. 3. Legislatívna úprava	O
ÚPPVII	Čl. I § 15 ods. 4 Slovo "pre" odporúčame nahradiť slovom "pred". Gramatická pripomienka	O
ÚPPVII	Čl. III bod 11 Upozorňujeme na potrebu vykonania gramatickej úpravy v slove "prepustený" v ods. 1 písm. a) a b).	O
ÚPPVII	Čl. I § 16 V odseku 1 odporúčame slová "je nevyhnutné uviesť" nahradiť slovami "sa uvedie" a slová za bodkočiarkou odporúčame nahradiť slovami "tlačivo žiadosti zverejní ministertvo na svojom webovom sídle.". V odseku 2 úvodnú vetu odporúčame upraviť nasledovne: "(2) Súčasťou žiadosti podľa odseku 1 je".	O
ÚPPVII	Čl. 1 § 11 ods. 3 V prvej vete odporúčame vypustiť slovo "ale" ako nadbytočné.	O
ÚPPVII	Čl I § 25 ods. 2 V zmysle ustanovenia § 17 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o eGovernmente upozorňujeme predkladateľa na prehodnotenie daného ustanovenia. Orgán verejnej moci môže požadovať údaje alebo skutočnosti len v prípadoch vymenovaných v dotknutom paragrafe zákona o eGov.	O
ÚPVSR	Čl. I § 2 písm. c) bod 1. Odporúčame slová "je dieťaťom, sa považuje za dieťa" nahradiť slovami "je táto osoba dieťaťom, považuje sa za dieťa". Takáto úprava je žiaduca pre zrozumiteľnosť textu.	O
ÚPVSR	Čl. I § 15 ods. 4 Odporúčame slovo "pre" nahradiť slovom "pred", ide o gramatickú pripomienku.	O
ÚPVSR	Čl. III novelizačný bod 9. Odporúčame v § 134 ods. 4 a 5 zjednotiť termíny "osobitný predpis" a "osobitný zákon" a k týmto termínom vložiť aj zodpovedajúci odkaz s poznámkou pod čiarou.	O
ÚPVSR	Čl. I § 8 Odporúčame v nadpise i odseku 1 nahradiť slová "druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou" slovami "druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou vitkimizáciou", ide o legislatívno-technickú pripomienku.	O
ÚPVSR	Čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 1 Odporúčame v súvislosti so zákonom č. 83/1990 Zb. vypustiť slová "v znení neskorších predpisov" pre duplicitu.	O
ÚPVSR	Čl. I § 2 písm. c) bod 5. Odporúčame vypustiť čiarku za slovom "jej" pre nadbytočnosť.	O
ÚPVSR	Čl. I § 11 ods. 3 Odporúčame vypustiť slovo "ale" za slovom "zneužívania" pre nadbytočnosť.	O
ÚPVSR	Čl. I § 10 ods. 1 Odporúčame za slová "členského štátu" vložiť slová "Európskej únie".	O
ÚPVSR	Čl. III novelizačný bod 4. a 11. V § 46 ods. 8 a v § 139 ods. 1 odporúčame v písm. a) a b) slovo "prepustený" nahradiť slovom "prepustení" a text v písm. d) až f) upraviť gramaticky tak, aby nadväzoval na uvádzaciu vetu odseku.	O
ÚPVSR	Predkladacia správa V prvom odseku odporúčame vypustiť slová "o zákon" pre nadbytočnosť.	O
Verejnosť	K vlastnému materiálu, čl. II a dôvodovej správe: 1.Článok II. návrhu zákona požadujeme vypustiť. Článok III navrhuje označiť ako Čl. II. 2. V dôvodovej správe – všeobecnej časti navrhujeme vypustiť vetu „V čl. II sa v súlade s požiadavkou smernice 2012/29/EÚ formulačne dopĺňa osobitný motív v písmene e) o odkaz na pojmy „pohlavie“ a „rod“.“. A v dôvodovej správe - osobitnej časti navrhujeme vypustiť celú časť II. Pripomienky sú zásadné. Odôvodnenie k pripomienkam 1 a 2: Zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (jej článkov 1 až 32) nevyplýva, že Slovenská republika je povinná časť svojho Trestného zákona nazvanú Osobný motív (spáchania trestného činu) doplniť o slová „pohlavie, rod“. Nie je jasné, prečo navrhovateľ uvádza, že sa formulačne dopĺňa o odkaz na pojmy, keď sa nejedná o odkaz, ale návrh na doplnenie ustanovenia. Slovo sex (angl.) sa rovná slovenskému pohlavie. § 140 písmeno f) TZ znie: „f) so sexuálnym motívom.“. Podľa KSSJ slovo rod = 4. pôvod (význ. 2). V § 140 písm. e) TZ je uvedené „pre ich skutočný alebo domnelý pôvod,“.	O
Verejnosť	432. Pripomienka k čl. III – § 199 ods. 1 Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Avšak 30 dňová lehota nepostačuje, ak je ho potrebné doplniť o listinné dôkazy alebo vykonanie výsluchu cestou dožiadania. Navrhovaná úprava má zvýšiť pravdepodobnosť objasnenia spáchania trestného činu, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 199 ods. 1 v prvej vete sa na konci vkladá čiarka a slová „výnimočne do 60 dní, ak ho treba doplniť o listinný dôkaz alebo výsluch svedka dožiadaním“.	O
Verejnosť	429. Pripomienka k čl. III – nový § 52a Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zlepšiť postavenie poškodených trestnými činmi. Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Úlohou štátu je zabezpečiť každému naplnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. V prípade poškodených trestnými činmi sa jedná o obete útoku na osobnú integritu alebo majetok. Ide o ľudí, ktorých štát pred takýmito útokmi nedokázal ochrániť. Preto je nesmierne dôležité poskytnúť poškodeným zvýšenú ochranu. Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť napr. na majetku obvineného alebo na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť. So zaistenými vecami sa obvinenému zakáže s nimi nakladať. To znamená, že počas trestného konania obvinený nemôže zaistené veci napr. predať, odstrániť, poškodiť alebo zničiť. Avšak zaistenie sa zruší ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu. Zaistenie zabezpečuje poškodenému istotu, že zaistený majetok počas trestného konania nezmení vlastníka. Nezabezpečuje mu však zabezpečenie pohľadávky ako škody, ktorá bola trestným činom spôsobená. Zaistenie nemá povahu záložného práva, preto poškodený nemá postavenie záložného veriteľa, a de facto prichádza o svoju výhodu. Naviac po zrušení zaistenia, nič nebráni tomu, aby odsúdený zmenšil svoj majetok, ktorý bol predtým zaistený. Preto sa navrhuje možnosť zabezpečiť nárok poškodeného aj prostredníctvom záložného práva. Procesný postup, rozsah ako aj forma zriadenia záložného právo je rovnaký ako pri samotnom zaistení. Rozhoduje vždy súd na návrh. V rozhodnutí o zriadení záložného práva sa uvedie, že sa zriaďuje na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Výška škody bude zistená alebo dohodnutá ako výsledok trestného konania alebo civilného sporového konania. Vznik a zánik záložného práva je upravený v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, preto nie je potrebná samostatná úprava v Trestnom poriadku. V prípade, ak nebude škoda je riadne a včas uhradená, poškodený bude môcť ako záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Navrhovaná úprava má zvýšiť pravdepodobnosť náhrady škody poškodenému, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : Za § 52 sa vkladá § 52a, ktorý vrátene nadpisu znie: „§ 52a Zriadenie záložného práva (1) Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom možno zabezpečiť aj zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách. Ustanovenia § 50 až § 52 tu platia obdobne, § 51 ods. 1 písm. c) sa nepoužije. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia súdu o zriadení záložného práva. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (4) Súd na návrh záložné právo zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zriadené.“.	O
Verejnosť	438. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V - § 442 ods. 5 OZ Doplnenie Občianskeho zákonníka. V rámci trestného konania pri posudzovaní viny a trestu sa vychádza zo zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech, v tomto prípade v prospech obžalovaného. Avšak v prípade, ak na trestnom súde bolo právoplatne preukázané, že obžalovaný trestný čin spáchal a poškodený bol odkázaný na civilný proces, tak potom by poškodený z trestného činu mal byť civilnom procese viac chránený ako ten, čo mu trestným činom spôsobil škodu. Preto sa navrhuje, aby v pochybnostiach o spôsobe a rozsahu náhrady škody platil výklad, ktorý je pre poškodeného priaznivejší. Obdobnú úpravu Občiansky zákonník ustanovuje pri spotrebiteľských sporoch v § 54. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 442 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie : „(5) Ak bola škoda spôsobená niektorým trestným činom, tak v pochybnostiach o spôsobe a rozsahu náhrady škody platí výklad, ktorý je pre poškodeného priaznivejší.“.	O
Verejnosť	439. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI – nový § 265a OBZ Doplnenie Obchodného zákonníka. Je veľa prípadov, kedy „šikovný“ podnikateľ s nechá vyplatiť zálohu na vykonanie diela, avšak dielo nevykoná ani nevráti peniaze. Pred orgánmi činným v trestnom konaní sa bráni tým, že peniaze použil na úhradu iných dlhov. Úmysel niekoho podviesť sa nedá preukázať. Preto je trestné konanie zastavené. Je nemysliteľné, aby právny poriadok umožňoval takéto konanie. Navrhovaná úprava má zabezpečiť hrozbu pre nepoctivých podnikateľov, aby upustili od podvodného konania, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : Za § 265 sa vkladá § 265a, ktorý znie: „§ 265a Poskytnutá platba pred dodaním predmetu zmluvy sa môže použiť výlučne len v súvislosti s týmto predmetom zmluvy.“.	O
Verejnosť