Imanuel Kant (1724 – 1804) Kritika súdnosti

Psychické poznávacie a hodnotiace procesy s estetickou kvalitou

intuícia

metaforický spôsob myslenia
Imaginácia

- schopnosť vytvárať predstavy o možných svetoch

-individualizovaná schopnosť, diferencovaná schopnosť obraznosti v  procese budovania a komunikovania zmyslu (predstavivosť ako pôvod komunikácie)

• 
  v imaginácii neexistuje reálny objekt ani reálny pocit
  
• 
  v imaginácii existuje imaginárny objekt a imaginárny pocit
  
• 
  úloha imaginácie v kultivácii – nie je spojená s praktickou angažovanosťou
  
• 
  učí nás, ako cítiť v konvencionalizovaných súvislostiach, imaginatívnych gestách
  
• 
  v pozadí imaginácie je imaginárna túžba s víziou morálneho sveta - katarzia
  
• 
  komplikuje, ale aj garantuje komunikáciu v umení (nekompetentnosť vnímateľa nepostihne logiku diela, alebo vďaka autorovej nespútanosti dielo logiku nemá)
  
• 
  presahuje vlastné videnie, osobnú skúsenosť, ako aj známu skutočnosť
  

Imaginácia v umení môže byť prekážkou pre nepoučeného vnímateľa, prípadne aj poučený vnímateľ odmieta typovo vzdialenú imagináciu. Imaginatívnosť je vrodenou dispozíciou ľudskej mysle. Mentálne obrazy ľudia vzájomne zdieľajú a komunikujú slovom a obrazom. Teda imaginácia nie je výsledkom komunikácie, ale komunikácia sa realizuje len vďaka predstavivosti, imaginácii. Základnou formou obraznosti je jazykový obraz.

Vo formovaní obraznosti záleží na príslušnosti ku kultúrnej oblasti, na veku, na časopriestore, mentálnej kapacite, emocionálnom vybavení, životnej empírii, postojoch, názoroch. V umení preto zohrávajú významnú úlohu oboznámenosť vnímateľa s komunikačným kódom, umeleckým jazykom, umeleckými a kultúrnymi tradíciami a celková estetická kultivovanosť vnímateľa..

Obraznosť je determinovaná ontogeneticky, fylogeneticky, historicky, sociálne, ale aj umelecky a esteticky.
Intuícia – vhľad, vnuknutie

• 
  mentálna činnosť, prejavujúca sa výstupmi činnosti. Postupy k výstupom nemožno pozorovať.Rozumom nezdôvodnené, nekontrolované konanie.
  
• 
  suverénna forma poznávania so stotožnením aktu poznania s poznávaným objektom
  
• 
  H. Bergson, B. Croce- intuícia pomáha poznať podstatu života
  
• 
  poznanie zmyslovo motivované, priame a nesprostredkované, náhle a spontánne, singulárne
  
• 
  zasahuje nielen do poznávania, ale aj interakciu, hodnotenie a rozhodovanie
  

Intuícia pomáha autorovi pri voľbe hrdinov, adresátov, námetov, motívov, zámienky komunikácie autora s vnímateľom. Potom nastúpi imaginácia a logické zákony výstavby diela.

Emocionalita a proces estetického vnímania
Estetický zážitok nemá len estetickú dimenziu. Je spätý s konkrétnou emocionálnou kvalitou.

Emócie - kognitívno-hodnotiaca zložka všetkých aktivít človeka, telesných aj racionálnych. Sú evolučne fixovaným mechanizmom spúšťania cieľového chovania, konania a prežívania.
Kde sú v umení fixované emócie?

Emócie prispievajú k pružnosti a diferencovanosti reakcií vnímateľa, umožňujú uvedomiť si spojenie medzi objektom a telesným stavom prežívajúceho.

Emócie sú prítomné v estetickom zážitku, sú kvalitami estetického objektu. Utvára ich recipient na základe vnímania artefaktu (nosiča ), sú výrazom vzťahu reflektovaného JA k objektovému pólu zážitku. Vnímateľ vníma emóciu ako pocit, ktorý vzniká zo vzťahu vnímateľa a estetického objektu.

V estetickom vnímaní preberá spätosť emócií s telesnými pocitmi vedomie. Simuluje emocionálne stavy. Preto pri estetickom vnímaní energeticky nestrádame. Simulácia zážitkov pomáha aj v živote - arteterapia. Poznávame seba samotných v situáciách, v ktorých sa nikdy asi neocitneme. Možnosť simulácie zážitkov podporuje kreativitu a myslenie.

Podstata estetickej recepcie v oblasti emocionálnej spočíva v simulácii, v modele „ako by“ a v zodpovedajúcom prežívaní pocitov ako emočných zmien konkrétneho recipienta. Všetky emócie a pocity recipienta smerujú k budovaniu hodnoty, niekedy aj post festum- estetická recepcia sa mení na estetickú responziu.

Estetické hodnoty ako výsledok pôvodne čisto imaginatívnej činnosti, obrazotvornosti spájajú reálno s imaginárnom.

7. prednáška - Porozumenie umeleckému dielu
Rozumieme len tomu, čomu rozumieme ako odpovedi na otázku.

V estetickej recepcii percipient umelecké dielo aktualizuje v troch aspektoch:

• 
  Porozumenie- čo znamená UD pre neho samotného, nie objektívne ako také.
  
• 
  Interpretácia- explicitné jazykové porozumenie, jazyková forma v sebe obsahuje napätie medzi subjektom a spoločnosťou.
  
• 
  Aplikácia- UD aplikuje na seba samého, prisvojuje si ho.
  

Problémy v porozumení UD

• 
  Znaky zastupujú realitu -umelecké znaky nezastupujú realitu, sémantická stránka je pri nich potlačená.
  
• 
  Kódovanie v  umeleckom jazyku a jeho dekódovanie, priehľadnosť/transaparentnosť/ a nepriehľadnosť/transparentnosť/ umeleckých znakov
  
• 
  Komunikácia o UD všeobecným kódom- jazykom, ktorý ničí jedinečnosť individuálneho umeleckého kódu .
  
• 
  Nedôvera, až skepsa voči jazyku- Nietsche, Barthes.
  
• 
  Limity skúmateľnosti UD, možnosti teoretickej analýzy, hodnotenia.
  
• 
  Prípustnosť viacerých konkretizácií UD – nedorozumenie (?), invariant ako základ dorozumenia (?).
  

• 
  Viaceré konkretizácie vítané kvôli lepšiemu porozumeniu?
  

Spôsoby interpretácie

1. 
   Verná rekonštrukcia pôvodného textu / Schleiermacher, Ingarden/
   
2. 
   Jednota rekonštrukcie a kontextualizácie / Gadamer/
   
3. 
   Kontextualizácia v historických a sociálnych súvislostiach percipienta /recepčná teória, Mukařovský /
   
4. 
   Neustála slobodná dekonštrukcia textu / Derrida/
   

Slová – vety – text – interpretujeme povedané, alebo zmysel presahuje povedané?
V procese interpretácie UD je v  centre záujmu percipienta nie presný referenčný význam UD, sústreďuje sa na formálne a obsahové vlastnosti diela.

UD si osvojuje dekontextualizáciou (čo znamená pre mňa), metaforickými a symbolickými traspozíciami. UD narúša ustálené predstavy percipienta.

Kreatívna umelecká tvorba je živou formou umeleckej komunikácie – napriek médiám a komercionalizácii.
Cieľom interpretácie nie je faktická správnosť, ale kreatívne prisudzovanie významu UD a hľadanie zmyslu UD.

Zmysel umeleckého diela je výsledkom čitateľovej interpretácie.

Zmysel umeleckého diela utvárame a objavujeme.

Koncept recepčnej estetiky:

Literárna interpretácia – forma dorozumenia

• 
  individuálna (re)koštrukcia textu
  

Literárne dielo vzniká a je výsledkom procesov